To co píšeš je síce veľká pravda, tiež som hundrala na svoju mamu, dnes robím to iste, ale založ si rodinu, maj 2-3 deti a potom skús tento článok napísať ešte raz a uvidíme ;))
človek neprežije. Lietať v oblakoch je pekná vec....ale každý vták raz dolieta a zosadne (alebo padne). Keby vták neimitoval vlastných rodičov, tak sa pri prvom lete zabije. Na podobné úvahy som raz zažil výrok asi 85-90 ročnej babky v a utobuse z Opátky (v Rudohorí pri Ružíne) do Košíc. Upracovaní lesní robotníci - rôzne vekové kategórie meditovali o politike aj o podobných veciach ako autor.....Babka sa k nim otočila a povedala: "ta co panove, ta vy sebe myšlice, že pujdze voda hore dzedzinu". Článok aj tá propagovaná kniha a akcie sú presne o tom... Je to o pocitoch a o nezmysloch.
s tou vodou suhlasim, cumil. človek nakoniec aj tak s pokorou zistí, že modely, ktoré dostal od svojich rodičov, neprekoná, a realizuje ich možno s malými odlišnosťami, ale stále ich realizuje a aj potrebuje. tie modely je možné len pochopiť, môžeme si aj 10 rokov myslieť že ideme po inej ceste a nakoniec zistíme, že sme odovzdali svojim deťom presne to isté čo naši rodičia nám.... netreba sa povyšovať, treba sa naučiť milovať aj seba s tým, akí sme nedokonalí. a až ked budeme umierať, pochopíme ako sa aj oni cítili v tej poslednej minúte a prečo sa správali tak, ako sa správali, takže aj preto sa ich vôbec ,ale vôbec "nezbavíme"...
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
pekne si to napisala :) asi by bola hlupost nepokusit sa neopakovat chyby nasich rodicov, ktore nam napriklad vadili ci nas az zranovali, ja som napriklad zistila, ze snaziac sa vyvarovat vo vychove mojich deti toho, co mi vadilo ako dietatu, zachadzaal som az do druheho extremu toto zase raz hiraxovi nevyslo, hranie sa na insitneho psychologa preplachnuteho ezoterickymi radoby pravdami
Tiež mám podobný pocit, ako Ty. Je veľa vecí, o ktorých si myslím, že naši robili správne a aj dosť takých, ktoré sa mi nepáčili. Niekedy som si hovorila, že "tak toto ja svojim deťom robiť nebudem", alebo aj "keď ja budem dospelá, budem to robiť úplne inak".........a sranda, u mňa to funguje tak, že ak niekedy náhodou "skĺznem", vynorí sa mi v mysli výkričník "toto je to, čo si nechcela robiť svojim deťom" a snažím sa od toho ustúpiť. Niekedy je to ľahšie, inokedy horšie, a v súčasnosti, keď s nimi mláti puberta, je to doslova fuška. :-) A rovnako je to u mňa aj vo vzťahoch, u mňa doma v obývačke sedáva muž, ktorý sa otcovi prakticky v ničom nepodobá a chvalabohu môj manžel mi už nie raz povedal, že ako moja mama nie som, keď padla reč aj na túto tému .....:-) Celkom "odstrihnúť" sa nedá, ale niektoré veci sa dajú robiť inak, ak si to človek uvedomí....:-)
Môj otec bol antipríkladom správania sa chlapa: utiahnutý cholerik, také malé nervózne klbko; síce v spoločnosti sršal humorom a optimizmom, doma sa však zmenil na negatív a všetkých nás psychicky terorizoval - hádky a napätie na dennom poriadku. Úplne mi pokazil detstvo; dodnes mám z neho občas pocit napätia, paniky, prekonávam sklon ku koktaniu v rozhodujúcich momentoch rozhovorov. Už 15 rokov pracujem na sebe, aby som vykorenil všetok "plevel", ktorý mi nasial svojim vzorom správania do programu v mozgu, do naučených schém správania. Dodržujem v prvom rade pohodu, ktorú on nikdy nemal. Ak nemal čo robiť, pozoroval stúpanie a klesanie teploty o jeden stupeň, zatváral dvere, dával si druhé ponožky, prípadne baranicu začiatkom jesene. Horšie je, keď sa aj ja dostávam do zhonu, to mám veľký problém zabrániť jeho schémam, aby ovplyvnili moje počínanie, dokonca ma to ovplyvňuje na úrovni autonómneho nervového systému (začne mi byť zničohonič prihorúco alebo sa cítim zrazu odvodnený a potrebujem vypiť liter vody). Mám takmer 40 rokov ale tá "antischéma" chlpaského, normálneho správania ma stále prenasleduje. Doma občas prchko vybuchnem a už aj mojej žene som vysvetľoval, že to je len tatkovo vzbĺknutie, ktoré si síce uvedomujem, ale neviem ho už zastaviť. Úplne odpútanie sa od vzorov svojich rodičov necháva človeka zrazu prázdnym, akoby "bez imunity" voči okolitému svetu, pomôže len vlastná skúsenosť, ale taký človek sa nikdy nezbaví prívlastku "samorast".
imprinting (vpečatenie), ale tak ako u zvierat i človeka ide socializovať, do určitej miery :)
Možno poviem aj za mne podobných ľudí, ktorí mali alebo majú skvelých rodičov a prežili pekné detstvo, tí moji sú jeden druhému najlepším priateľom aj po vyše polstoročí, takže osobne nevidím jediný dôvod prečo sa ich zbavovať a niektoré veci o neláske a spol. ma v článku dosť iritovali, ale tak je to Hiraxov príbeh ...
Aj moja drahá polovička mi občas hovorí, že v určitých veciach som ako jej tatko, ale teda ona nie je vôbec ako moja matka, asi sa mi aspoň sčasti podarilo odstrihnúť :)))
a ja by som chcel byt ako moj otec, makam na sebe, citim, ze sa zlepsujem a este mu nesiaham ani po kolena. Ocividne si vynechal tabletku, ked si toto pisal. A to zo mna nehovori urazena rodicovska pycha, bud si isty. Prepac, ale toto povazujem za bullshit.
to je také pseudointelektuálne že ma až prekvapuje že som prekvapená že je to od teba, moja omama mi vravela " príliš nedumuj lebo z toho načisto sa ti mozog pripečie a budeš síce navonok premúdrelá ale vskutočnosti na posmech", Hirax, však toto je fakt bullshit