Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Otecko, milujem ťa (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 > >>

Hodnoť

Dakujem...

... za trochu iny pohlad a predsa rovnaky. K+
 
Hodnoť

zbytočné sebabičovanie

Myslím, že toto je absolútne zbytočné sebabičovanie. Aj keď je alkoholizmus choroba, má špecifikum- jej obete si svoj osud vyberú dobrovoľne a nikto im tona silu do krku nenalieva... Najhoršie na tom je, že ožran takto zničí nie len seba, ale aj svojich blízkych. Tí celý život následne kmitajú v kruhu medzi odsudzovaním, výčitkami svedomia, zlosťou, láskou a smútkom- krásne dedičstvo...V zásade si nezaslúžia, aby boli pustení takto pod kožu- pochopiť? ano, mať rád?- ano, ale neľutovať a neospravedlňovať... a ak tam bolo ešte aj násilie tak je veľkorysé ak zostal cit.
Váž si svoju mamu a daj jej najavo že si na jej strane- nebola to len ich vec, bola to vec rodiny do ktorej si patril. Tvoja mama bola silná žena ak zvládla takú situáciu a dokázala vás s láskou vychovať. Všetku svoju lásku daj jej. Otec si ju nezaslúžil. A vôbec si nezaslúži aby si sa cepoval nejakými pocitmi za násilníka, ožrana a slabocha ani ak už je po smrti. Môžeš odpustiť, ale nezabudni.
 

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 

re

áno - láska v rodine je tvrdá práca, nie hormonálna záležitosť .
 

 

suhlas
 

 

laska je o niecom inom ako o zasluzeni - je tazke svojich rodicov nenavidiet, hocijaki su ... si ich sucastou, ich pokracovanim .. pre mna je opakom lasky nie nenavist ale lahostajnost - ale tvoji rodicia, akokolvek ti mohli ublizit ti zriedkakedy budu lahostajni
 
Hodnoť

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť

Blahozelam Ti,

ak si to naozaj dokazal prijat. Si moja krvna skupina, takze Ti rozumiem. Prajem Ti vsetko dobre!
 
Hodnoť

 

tak som si teraz aj poplakala. mám predstavu o čom hovoríš. náš život s otcom bol, v základných znakoch, identický. ešte aj tá Ostrava. malý rozdiel snáď v tom, že po tom, ako som ja v obrane skrvavenej mamy pozbierala všetku detskú silu a zúrovosť a fyzicky päsťami zaútočila na nášho otca, on sa zobral, odišiel z bytu a viac sme ho nevideli - živého. takže ja som po informácii o jeho smrti ostala zaskočená a vyľakaná, aj napriek tomu, že sa technicky celej rodine uľavilo. bolo to tri dni pred mojimi pätnástinami. dvadsať rokov ma ešte ničili šialené nočné mory vyšperkované ďalšou informáciou od kamarátky, že môj otec spáchal samovraždu. v rodine sme o tom nikdy nehovorili, ale otec poctivo každú noc stál pri stene medzi mojou posteľou a oknom, len tak - bez pohybu a bez slova, v tom sivošedom hubertuse a s tým prekvapeným výrazom na opitej tvári, ktorý mal onen pamätný deň. prestal chodiť, až keď som začala žiť svoj život (myslím tým ten, ktorý nikto nevidí-nepozná, nie ten, ktorý je pre iných viditeľný).
opätovnú komunikáciu som začala ja, pred asi desiatimi rokmi, keď sa mi podarilo v tomto svete a v tomto živote "usalašiť", byť šťastná a robiť šťastnými (aspoň dúfam) aj tých okolo mňa. rozprávam sa s ním takmer každý deň a už sa ho asi nikdy nezbavím ... pretože ho asi milujem.
 
Hodnoť

 

si zrely clovek. Poznam na blogu cloveka, ktory toto dokazal povedat otcovi alkoholikovi -ze ho miluje. Ak by tvoj otec zil, aj ty by si mu to povedal, to je iste.
 
Hodnoť

 

ako by si to bol dal na poriadok? Bol by si ho navštevoval, pokúšal sa mu pomôcť? teraz to ako dospelí chápeme takto, lenže vo veku detí veci chápeme tak, ako si to opísal. Takže, keď sa k tomuto poznaniu vo svojej zrelosti dopracujeme, väčšinou už býva neskoro.
 

oprava:

vo veku detí
 
Hodnoť

Mam dost,

tolko lasky a lutosti k clovekovi, ktory prechlastal rodinne peniaze, psychicky a fyzicky tyral celu rodinu - chudacik (urcite mal nejaky neriesitelny problem a jedinym riesenim bolo tyranie vlastnej rodiny). A co tak radsej upriamit svoju pozornost na svoju skvelu matku a brata? Treba si vazit a milovat ludi, ktori su dobri, slusni a laskavi. Na tych, ktory pre svoju rodinu ani pre tento svet nevedia (a evidentne ani nechcu) urobit nic pozitivne treba zabudnut! Taky clovek si nezasluzi ani len spomienku, nie to este lutost. A ta haluz "Keby žil, zavolám ho na pivo a pokecám s ním o mojich životných trampotách ..." to by ste akoze spominali: vies, vtedy cez prazdniny ked som tvojej matke vyrazil zub/vytrhal vlasy/roztrhal saty/prepil peniaze a ty si nemal co na obed,... ?
 

 

Nezmysel. Na cloveka, ktory ublizoval celej rodine sa zabudnut neda. Mozes ho zadupat do najhlbsej komorky svojho podvedomia, mozes sa tvarit, ze nikdy neexistoval, ale on tam bude a bude ta stale vnutorne vysavat. Nenavist a pocit krivdy ta bude zozierat cely zivot...ak neodpustis. Neodpustas len koli tomu cloveku, odpustas v prvom rade koli sebe...
 

Precitaj si znova

pisem len o tom, ze na takeho cloveka sa neoplati mysliet a banovat za nim, nie mu neodpustit. Odpustenie a vyrovnanie sa vnutorne so svojim vnutrom je aj podla mojho nazoru cesta k tomu, aby sa clovek vysporiadal s tym co sa udialo alebo aj deje. Mne len prislo divne, ze niekto po takomto "peknom" detsve mysli na to, ako by sa radostne stretol s niekym, kto jemu aj rodine pokaslal zivot. Neviem ako ty, ale ja razim heslo: odpusti ale nezabudni. Aspon sa mi zatial vdaka tomu nestalo, ze by ma dostal niekto dvakrat. Ak niekto umyselne a cielene tyra druheho, tak sa nikdy nezmeni.
 

 

Dobre som cital, neboj.:) Odpusti ale nezabudni = neodpusti. Ale dost o tom. Ja som nechcel mentorovat, len (a to z vlastnej skusenosti) viem, ze pred niektorymi vecami sa neda ani schovat, ani ich donekonecna ignorovat. Proste to nejde. A ta perspektiva opatovneho stretnutia...nuz vsetko zalezi aj na tom, ako vnimame tento sucasny zivot a jeho perspektivu, ku ktorej smeruje. V schopnosti predpokladat, ze veci sa vyvíjajú a ze tam niekde na konci tejto cesty je nejaka dalsia. Hold nie je to pre cistych racionalov ci ateistov...:)
 

 

Pokial si nezabudol, neodpustil si. Casto to prebieha tak, ze odpustis, ale po nejakom case ti to znova pride a musis odpustit znova a znova ... niekedy je odpustit uplne sakra tazke ... ale je lepsie, ak to clovek dokaze
 

"Pokial si nezabudol, neodpustil si."

Hlúposť. Hlúpa fráza. Alebo si naozaj myslíš, že JPII pri návšteve Aliho Agcu rok vo väzení rok po atentáte už zabudol (?), že ho ten človek chcel zabiť? Alebo sa nebodaj domnievaš, že JPII Alimu Agcovi nikdy neodpustil (?) a že do väzenia šiel za ním len v rámci nejakého divadla?
 

 

nepochopil si ma ...
 

1 2 3 4 > >>

Najčítanejšie


  1. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 4 024
  2. Martin Ondráš: Mičovskému kolabuje rezort, minister mlčí..... 3 231
  3. Rudolf Pado: Kde sa túla zdravotnícky odpad z celoplošného testovania na Covid-19? 2 963
  4. Jozef Sitko: Je ešte Sulík politikom vládnym či už opozičným? 2 520
  5. Karolína Olšavská: Vlastnou hlavou 2 - recenzia alebo Ako chutí moc 1 448
  6. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou, pred jeho dom doniesli truhlu a vence 1 382
  7. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 1 273
  8. Peter Gregor: Safari pod Tatrami 1 254
  9. Peter Lacina: Kto vie čo je mastektómia, nech zdvihne ruku 1 146
  10. Roman Kebísek: Časť slovenských rozprávok od Dobšinského sa podobá nemeckým od Grimmovcov 1 135

Rebríčky článkov


  1. Marian Vojtko: Odstrániť riziko - a úplne...
  2. Peter Biščo: Pani Iveta Radičová hľadá politickú kultúru terajšej vlády.
  3. Ján Škerko: O výhre, peniazoch a sexe
  4. Jozef Kovalík: Sám
  5. Jan Vaněra: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POHRANIČIE V OKOLÍ RIEKY IPEĽ - 7.11.2020
  6. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  7. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  8. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  9. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ
  10. Július Kovács: Dr.Bukovský zľahčuje covid a zarába na tom mesačne okolo 5000 eur, pomôžte mi ho odstáviť


Už ste čítali?