Keď dcéra viní otca

Autor: Pavel Baričák | 31.1.2017 o 10:06 | (upravené 31.8.2018 o 9:29) Karma článku: 10,44 | Prečítané:  4535x

Ako dcéra mocne túžila po láske a prítomnosti otca. Lipla na ňom, no on napriek tomu, že lásku rozdávať vedel (nevedela sa ho cez tie chvíle dovoleniek a výletov nabažiť), temer všetok svoj čas venoval práci. 

Staral sa o firmu, zaujímali ho finančné úspechy, rast, zisk a kvalita "mena podniku"...
Táto základná konštelácia mala svoje následky. Ak duša po niečom prahne a nedostáva sa jej to, nájde si to inde. Už na strednej škole sa začala vyzývavo obliekať, koketovať s chalanmi. Kde tu sa s niekým bozkávala, čím chytila u chlapcov etiketu - "pekná a chtivá". Páčilo sa jej, že s nimi môže "manipulovať".
Po prvej otrasnej skúsenosti, kedy ju viac ako dva roky prvý frajer priam šikanoval, duševne týral a ona sa stále klamala, že kvôli láske treba ustupovať, skončila ako duševná troska, ktorej sa po rozchode rozpadol svet... Asi to poznáte - zmena mesta kvôli škole, neskôr kvôli zamestnaniu, rýchle vydaje - ale v skutočnosti sa jedná o útek od "rodiny", rodiča, ktorý sklamal, lebo "mal dať, ale nedal", prípadne dával, no len nedobré. A model obete si koho pritiahne? Áno, správne, tyrana. A prečo? Aby sa daná duša prebudila a zobudila v sebe silu: "Dosť. Toto mi prestaň robiť, nerobí mi to dobre." (viac som tento proces popísal  článku Obeť si do vzťahu priťahuje tyrana, pzn. autora)
 

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?