Baričák, ak z tohto niečo bude, tak si ma nepraj! (2. časť)

Autor: Pavel Baričák | 14.12.2016 o 9:55 | (upravené 23.8.2018 o 7:50) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  1458x

Celá naša partia si po tej Erikovej záchytke bola istá, že nás všetkých vyrazia zo škôl ako mačence a o vysokej škole môžeme iba ak tak snívať. Tajní sa zo mňa vtedy snažili vydolovať všetko o známych martinských „firmách“, 

ale robil som sa sprostým, prípadne som im servíroval všeobecne známe historky.  Pýtali sa ma aj na ľudí, ktorých som vôbec nepoznal, a tak padali vety ako:
– Poznáš Cylindra!?! – hustil do mňa vyšetrovateľ.
V duchu som sa síce pochechtával nad celou tou pitoresknou situáciou, no navonok som hral „slabého chlapca, ktorý má monštruózny rešpekt i strach v jednom a chcel by ísť čo najskôr domov za mamičkou pohrať sa s plyšákmi“. 
Vyzvedali sa, kedy a kde som sa s Erikom spoznal, kto je v partii, čo robíme vo voľnom čase... Samozrejme, že sme si všetci „historky“ dopredu pripravili. Vychádzali sme z otázok, ktoré vyšetrovatelia kládli na výsluchu chalanom pred nami. Tak som odpovedal tak, aby sme si neprotirečili. Keď sa ma pýtali niečo „nové“ alebo sa pokúšali ísť do detailov, odpovedal som, že si „nepamätám“.
 

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?