Lepšie je sa obuť, ako po celej zemi rozprestierať koberce

Autor: Pavel Baričák | 29.11.2016 o 9:03 | (upravené 31.8.2018 o 9:30) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  3268x

Boli sme niekde v polovičke nepálskej cesty okolo Annapúrn. Ja, Roman, náš nepálsky vodca Padam a usmievavý nosič Ramsaran. Po prekonaní najvyššie položeného sedla sveta Thorong-La Pass vo výške 5416 m, ktoré sa dá prekonať 

obyčajným kráčaním bez mačiek, cepín, lán a lezenia, sme smerovali z dediny Tatopani do mestečka Ghorepani. Roman Klinčúch, kamarát a vynikajúci masér z Považskej Bystrice, mi v tomto úseku starej budhistickej cesty desiatky minút rozprával o celom Matrixe slovenských nemocníc. Tento človek s obdarenými rukami berie ľudí po cievnej príhode ako výzvu. Keď cíti, že sa „dá“, chodí do nemocnice, cvičí s pacientmi a napriek tomu, že doktori veľakrát zlomia palicu ešte skôr, akoby preverili nádej, on sa prihovorí človeku, vyhrnie si rukávy a dotkne sa... Rukami, očami, srdcom. Ako ľudská bytosť k ľudskej bytosti. Energia prúdi a tak sa niet čo čudovať, že stavia ľudí na nohy. Tých, ktorí začnú spolupracovať, pretože on je iba jedna časť ozdravného mechanizmu. Ak sám človek nechce, nepomôže mu ani Ježiš Kristus. Nesmierne dôležitá je tu aj súčinnosť rodiny, lebo korene bytosti sú v rodokmeňoch, takže ak sa má dostať vlaha do cievočiek, musí najprv začať prúdiť v tepnách a žilách.

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?