považovali za produkt kapitalistického systému, keď mládež s pokrúteným morálnym kódexom nevie, čo má robiť od nudy, nezamestnanosti, hladu, a tak si farbí vlasy, prepichuje uši či obočie spinkami, chodí v otrhanom oblečení, na ktorom má bez zmyslu prišité všelijaké nášivky. Na nohách má „těžký boty“, okolo pásu vybíjané opasky, vlasy po plecia, šticu po bradu alebo na hlave strih „čerokýz“ či model „holá lebka“. V rukách zviera kazeťák na baterky, z ktorého vreští za zvuku gitár trhajúcich uši pravdepodobne pavián s chvostom privrznutým vo dverách.
Vonkajší imidž bola jedna stránka veci, horšie to však bolo so zháňaním samotnej muziky. Keď tu niekto prišiel so správou, že v Ostrave sa konajú „čierne burzy, kde dostať všetko“. Tak sa tam vybrali naše prvé volavky. No predtým sme ešte dali dokopy bank. Každý z partie dal po dve stovky a za tieto peniaze sa zo severnej Moravy doniesla prvá várka platní. To bolo radosti, nadšenia, emócií! Mali sme týždeň na to, aby si každý z partie (bolo nás vyše desať) nahral približne päť až desať platní. Množstvo prinesených nových albumov záviselo od toho, čo nové vyšlo a či sa podarilo stretnúť sa s našimi spojkami, teda podobnými partiami, ktoré počúvali thrash metal ako my a vymeniť si s nimi naše už nahraté platne za niečo, čo sme ešte nemali, prípadne rovno kúpiť novinky.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu