a pozeral na mňa tými svojimi prekrásnymi veľkými okáľmi.
Vtom vošla do kúpeľne Sára. Chvíľku nás sledovala, precítila lásku medzi mnou a Leom, podišla k bračekovi a dala mu buchnát do chrbta. Leo sa zaknísal, ale nespadol.
Veľmi dobre som vedel, čo sa deje v jej hlávke. Žiarlila. Asi čakáte, že som jej dal výchovne po zadočku, aby zakúsila na vlastnej koži, aké to je. Prípadne že som spustil prednášku o tom, že „nik sa biť nesmie, lebo ani jej by sa nepáčilo, keby sa situácia vymenila a na stolčeku by sa so mnou bez slov láskala ona a prišiel by Leo a dal jej jednu preventívnu päsťou do chrbta“.
Ani jedno, ani siedmo. Zohol som sa k nej a z očí do očí som sa jej spýtal, či chce moje objatie. Pozerala na mňa ako bager na hlinu, nečakala takúto reakciu. Prikývla s úsmevom, „že áno, túži po mojom objatí“, na čo mi vletela do náručia. Keď sme sa dostískali a vyhladkal som ju po hlávke, odtiahla sa a ja som jej povedal: „Sárka, keď budeš chcieť nabudúce objatie od otecka, nemusíš udrieť Lea, dobre? Stačí mi to povedať. Ľúbim ťa.“ Zostala prekvapená, ako presne viem, prečo to urobila a že jej tak trochu vidím do mozočku. Alebo do duše?
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu