Hupsov Šlabikár moje deti neuvidia

Autor: Pavel Baričák | 17.12.2013 o 9:34 | (upravené 31.8.2018 o 9:38) Karma článku: 14,40 | Prečítané:  14286x

„Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou

Tak toto je úryvok z Hupsovho šlabikára pre prvý ročník základných škôl. Školy si môžu vyberať z troch šlabikárov, ktoré dotuje rezort školstva. Tí, čo si objednali šlabikár Lipka, dostali Hupsov šlabikár.
Ľudia, to už vôbec nerozmýšľame nad tým, čo odovzdávame našim deťom? Nemusíte byť žiaden amatérsky či študovaný psychológ, aby ste pochopili rovnicu o myšlienke ako najsilnejšej zbrani človeka. Z myšlienky sa stáva slovo, zo slova čin, z činov sa poskladá náš charakter, život. Spomínaný citát, ktorý sa už učí časť slovenských detí, podlamuje silu rodiny natoľko, že takto vychovaný jedinec vstúpi do života s mustrou: "veď vlastne rozvádzať sa je normálne, jednoducho keď to nevyjde, tak Zuzku nahradím Katkou a tú potom Ľudmilou."

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Dobré ráno

Dobré ráno: Je desivé vidieť, kto všetko si vás lustruje

Polícia si volá novinárov. Zisťujú, ako o nich zbierali informácie.

Stĺpček Petra Schutza

Posty pridelencov treba zrušiť

Inštitút pridelenca je azda najlukratívnejšou trafikou.


Už ste čítali?