Kamarátov syn hádzal do automatov. Rodičia boli od seba, takže najprv ho vyhodila z domu mama. Akosi jej začali miznúť veci. Keď jej došlo, že porodila nedokonalého Coperfielda, ktorí veci nevedel aj vracať, s ťažkým srdcom ho vypoklonkovala za apom. Po týždni ho otec vyhodil na ulicu, mladého "čary" totiž nie a nie opustiť. Chalanisko spával po skušobniach, za nejaký mesiac sa rozhodol ísť na liečenie. Sám! Sám dospel k tomuto rozhodnutia, jeho duša zakričala: "Dosť! Odišiel si zo školy, nechala ťa frajerka, prišiel si o kapelu, škodíš rodičom, kamarátom, okoliu... Zabíja nás to, čo to nevidíš?" Kedy ho naďalej mojkali v bavlnke nepravej rodičovskej lásky, raz by prišli o celý majetok, vzťahy... Je to čierna diera, zje všetko. Vrátil sa úplne vymenený. Otvorený, šťastný, vyliečený. Prajem mu, nech sa to nezmení.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu