Rodičia, nekupujte nám toľko hračiek!

Autor: Pavel Baričák | 16.1.2013 o 9:55 | Karma článku: 15,57 | Prečítané:  4694x

Tu je opäť Sárka, využívam chvíľku, kedy otec odišiel od počítača a píšem vám... Šibe vám, dospeláci? Vy tomu vôbec nechápete! Si ako myslíte, že čím viac hračiek, tým viac lásky? Že nás len niekam posadíte, vysypete vagónik farebných umelákov, izba sa zmení na malú Čínu a otec si môže ísť sadnúť k svojmu Facebooku a mamina ku kávičke a unudenej susede? Tak to nie je! Je to naopak, iba nám tým škodíte!  

Čím viac hračiek dostávame, tým viac v nich máme chaos. Pochopte, že sme maličkí. Dokážeme naraz komunikovať len s toľkými ľuďmi, koľko máme rôčkov. Moja dvojročnú kamošku teda dokáže vnímať iba dvoch ľudí. Nemáme ani rok a vy nás už pcháte do jaslí, kde sme zrazu medzi desiatkami inými zmätenými rovesníkmi. Niektorí z nás sa z toho skutočne tešia, ale väčšina sa prispôsobí, lebo "chce mamičke urobiť radosť, tak prijme jasle". Jaaj, odbočila som, ale zasa až tak nie...

Tak dobre, napíšem to polopatisticky: tri-štyri hračky si upracem, ale tridsaťosem je na mňa veľa. Nevyznám sa v nich, neviem ich upratať, môj maličký rozum to nevie zvládnuť. Možno budem vďaka tomu celý život bordelárka, ale to len a len vďaka vám. Ja viem, vy nám chcete iba dobre, ale akoby ste nerozmýšľali. Keď vidím, že prichádza návšteva s ďalšími spievajúci umelákmi či plyšákmi, trhá ma! Zo vzbury sa vždy pocikám, ale vy nevnímate ani to. Bľabocete niečo o tom, aké "roztomilé"! Nie je to roztomilé, je to moč! Smrdí, rozkladá sa a je to symbol vzdoru, že nechcem toľko hračiek, tak to pochopte a vytrieďte mi ich.

Zakážte starým rodičom, kamarátom, návštevám, ufónom, Dedom Mrázom aj Santa Klausom nosiť ďalšie hračky! Vy ste naši rodičia, vy jediný môžete zastaviť lavínu zbytočných a nepotrebných vecí. Zle sa mi batolí cez tie umeláky, ešte aj matke planéte škodíte! V tej záplave spievajúcich gitár, klavírikov, bábik, plyšákov, vláčikov či autíčok si už neviem vybrať ani obľúbenú hračku.

Oco, ja ti rozumiem, aj keď ty si o mne myslíš, že nerozumiem, čo hovoríš, ale minule si mamine vravel, že ako malý si mal obľúbeného plyšového zajačika a zelený tank, ktorý si síce do týždňa pokazil, ale aj tak si sa s ním stále hral. Ja si neviem vybrať! Je to ťažké. Nemám obľúbenú hračku, som z toho zúfalá, kde sa pozriem, tak kopy vecí, ktoré ma majú tešiť, ale naopak, privádzajú ma k moču. Zlatá stredná cesta, všetkého veľa škodí, chce to harmóniu. To vás mám učiť ja, čo nemám ani rok?! Nechajte mi na koberci osem hračiek a dosť! Prosím vás o to...

Hlavne chcem vašu lásku. Vašu pozornosť. Chcem sa učiť. Ukazujte mi veci. Ako fungujú, na čo sú, som veľmi vnímavá. Hračka mi nerozumie, mĺkvo leží na zemi. Ohryziem ju, oslintám, skúsim jej chuť, tvar, povrch a koniec. Mamička, chcem sa ti pozerať do očí, čítať tvoje emócie, zlepšovať sa. Baví ma žiť, tak mi spravte život jednoduchším, lebo v jednoduchosti je krása i múdrosť.

Ďakujem, Sárka Ráchel Baričáková, revolucionárka za lepší život nemluvniat, budúca kráľovná obrovskej ríše ticha bez vládcov (9,5 mesiacov, 9,4 kg, 74 cm)

 

Oteckove čítačky (vstupné jeden úsmev):

19. 1., 14:03, Hontianske Nemce, festival Atmosféra + poet Janko Marton
19. 1., 17:38, Veľký Krtíš, reštaurácia, kaviareň a pizzeria Mafík + poet Janko Marton


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?