Prestali sme si vážiť vlastných rodičov

Autor: Pavel Baričák | 19.10.2011 o 8:11 | (upravené 26.11.2011 o 13:48) Karma článku: 17,89 | Prečítané:  6324x

Afričanka Halima Bashir vo svoje úžasnej knihe Slzy púšte popisuje, ako musela utiecť z milovanej rodnej zeme do Anglicka, konkrétne do Londýna. "Jedného dňa som objavila starú dámu sediacu na lavičke v parku. Začali sme spolu trkotať a ona mi vyrozprávala svoj príbeh. Žila sama vo veľkom dome. Mala štyri deti, ale boli už dospelé a odsťahovali sa. Občas zatelefonovali, ale vídala ich jedine na Vianoce a na narodeniny. Povedala som jej, že v našej kultúre by človek nikdy nenechal rodičov prežívať starobu v izolácii. Matka človeka nosila deväť mesiacov a živila ako dieťa. Otec človeka chránil. Človek sa o nich musel starať a vážiť si ich, keď zostarli. Keď som dohovorila, stará pani mala slzy v očiach."

V thajskom Bangkoku som si dal šiť oblek na mieru. Majstroval mi ho starší Ind. Rád sa pýtam, takže ani jeho neminuli kaťuše mojich otázok:

- Koľko ste už v Thajsku?

- Viac ako tridsať rokov.

- Putoval som pár týždňov Indiou... Tu máte asi lepší život, však?

- Určite áno.

- Nechýba vám rodina?

- Celá rodina je tu so mnou.

Onemel som, môj rozum nenašiel potrebné odpovede.

- V Indii si vážime rodičov, aj starých rodičov. Najprv sme sa sem s manželkou a našimi dvomi deťmi dostali my. Akonáhle sme získali bývanie a vybudovali si nejakú pozíciu, kúpili sme letenky rodičom, potom súrodencom a nakoniec aj starým rodičom. Každý, kto je z Indie to tak spraví. Celá rodina sa premiestni, aby bola pohromade, lebo v tom je jej sila a zdravie celého rodokmeňa.

Som z tých, ktorý si musia dopredu poznačiť a vytvoriť čas pre návštevu rodiča. Mama zostala sama, ale raz za týždeň-dva ju idem pozrieť, aj keď sa naše názory na svet vo veľa veciach nezhodujú. Jej "veľké" problémy sú u mňa, "moderného človeka", hravo vyriešené za pár minút. A naopak, z niektorých mojich životných postojov má mamina stále večnú traumu, silnú potrebu riešiť ich a starať sa, takže nie vždy je takáto návšteva med lízať. Ale mlčím a načúvam. O susedoch, ktorí ju obabrali pri zatepľovaní paneláku, o kamarátke, ktorá s ňou nechce chodiť na akcie predaja ovčích rún a guličiek, ktoré perú samé. Občas príde aj na radosti, ako keď našla päťeurovú bankovku pri pokladni v Bille či pán farár jej na spovedi potvrdil stanovisko na nejaký problém. Sedím, počúvam, z podvedomia počuť jemné klopanie, otváram a pritakávam: Honobíme bohatstvo, ale prichádzame popritom o skutočné hodnoty. Získavame moc, ale naše vnútra sú bez života.

Dobrá kamarátka sa pol roka túlala po Mexiku. V jednom meste bývala u starej panej, ktorú chytil obličkový záchvat. Najprv ju šokovalo, keď ju podopierala a peši spolu kráčali do nemocnice, "vraj veď je to už tu, iba kúsok." Nakoniec to bolo sedem kilometrov cez kopec. Hospitalizovali ju. Najprv jej bolo zaťažko nechať ju v jednej obrovskej miestnosti, kde boli po všetkých štyroch stranách poschodové postele a ležalo tam množstvo ľudí.

- Nerob si starosti, duša dobrá, už volali synovi, príde rodina.

Vysvetlila si to po našom - príde syn s maximálne jedným potomkom, ktorý tam bude nasilu uhundraný stáť a hrať sa s iPoodom. No na druhý deň sa z celého Mexika zbehli všetci, ktorí ju poznali. Ten zatelefonoval tomu, oný onému a už sa šírilo, že totke je plano. Prišlo sto ľudí!!! Henten z blízka, iba dvesto kilometrov, iný cestoval celý deň až z hlavného mesta. Viete si predstaviť tú energiu, keď vám toľko ľudí príde dať najavo, že im za to stojíte, vážia si vás a nepriamo vám ďakujú? Veď oni tej babke predĺžili život o ďalšie roky...

Píšem tieto vety ako mantru. Viem, že keď sa nad touto vecou zamýšľam, dejú sa vo mne zmeny. Maličké, ale tie sú predsa najpotrebnejšie k veľkým zmenám, že možno budem maminu navštevovať zajtra častejšie a budem vždy jej hromozvodom o kúsok dlhšie, nielen na presne stanovenú hodinku a dvanásť minút. A možno je to iba taká poistka zo strachu... že keď budem ja ležať na smrteľnej posteli, nech okolo mňa stojí môj rod a ticho načúva starcove výmysly. Viete, aká to bude energia vzájomnej úcty, lásky a pochopenia?

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax:

3. - 6. 11. 2011, Bratislava, Bibliotéka, Incheba - autor bude počas celého veľtrhu k dispozícii čitateľom a rád podpíše všetky prinesené knihy.

3. 11. 2011, 16.30 - 18.00, Bratislava, Bibliotéka, Incheba, miestnosť P2: "Etiópsky kabaret príbehu muža a to všetko v tichu a o jednej osobe" - čítačka Hirax.

6. 11. 2011, 16:00 - 17:00, Bratislava, Bibliotéka, Incheba, miestnosť P3: Olivia Olivieri, Eva Biela Brndiarová, Lenka Gahérová, Števa Opremčáková + moderuje Hirax.

9. 11. 2011 o 17:07, streda, Martin, kaviareň Kamala: Krst troch Hiraxových kníh - Hiraxovo rozprávanie o Etiópii a krst jeho čerstvej africkej knihy Etiópia - Vysoká škola neočakávania plus čítanie z jeho tretej básnickej zbierky V tichu a románu Príbeh muža.

24. 11. 2011, 10:26, Sučany, nápravne zariadenie pre mladistvých, čítačka Hirax

24. 11. 2011, 16:59, Žilina, mestská knižnica, čítačka Hirax.

24. 11. 2011, 19:45, Žilina, vysokoškolské rádio, Radio X (Vlčince), bývalé rádio Rapeš, rozhovor Hirax.


Najnovšie knihy od Hiraxa:
9. 9. 2011 - Cestopis z Etiópie: Etiópia - Vysoká škola neočakávania (už vyšlo)
10. 10. 2011 - Hiraxova tretia básnická zbierka: V tichu
11. 11. 2011 - šiesty Hiraxov román: Príbeh muža


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ani vyšetrovanie Dúhu nepripraví o verejné zákazky. Pozrite sa, čo stavia

Zmluva na výstavbu tunela za 500 miliónov eur rieši korupciu, vyšetrovanie daní nie.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.


Už ste čítali?