Je smiešne dospelému človeku pripomínať, že môže poprosiť o pomoc, ale z nejakého dôvodu je to pre mnohých ľudí veľmi ťažké. Radšej hrdo trpia, než by sa „ponížili" prosbou. Áno, od narodenia to do nás takto hustí Matrix. Čo nazývam Matrixom? Politikov, rodičov, učiteľov, kňazov, iných „vodcov" a ich šikovne vybudovaný systém okov cez ktoré jedna degenerovaná generácia, ktorá vôbec nevie, čo je to „byť šťastným", degeneruje ďalšiu generáciu. Práve tento systém výchovy nás učí bojovať o všetko, po čom túžime. Neberieme náš život ako hru, ale ako permanentný boj. Neprosíme, neprijímame, neodpúšťame, neďakujeme... BOJUJEME! Popukané jazyky nám trčia zo spenených papuli, ale to nás nezastavuje, aby sme ešte z posledných síl nekopali, neruvali sa. Koľko premárnenej energie vloženej do boja založenom na negatívnej energii. Bitka lakťami, ostrým slovom, ohováraním, posudzovaním, klamaním, deštrukciou, zlobou, kritizovaním, snahou meniť ostatných a nie seba. Následne sa čudujeme, že máme v dušiach neustále strach („nezmaturujem, nestihnem to, nezvládnem to, nezvolia ma, nedokážem to, šéf ma zasa zvozí, keď dostanem slovo, onemiem, určite to skonči zle atď"). Opätovne a hrdinsky v sebe pestujeme obavy z útoku iných, pretože sme uverili, že keď boxujem ja, boxuje teda celý svet.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu