V poslednú dobu totiž čoraz častejšie stretávam veriacich ľudí, ktorí s fanatizmom skloňujú slová ako apokalypsa, koniec sveta, že je čas sa obrátiť. Tými myšlienkami na svoje okolie fŕkajú negatívnu penu: „Prejdi k nám, my máme pravdu! Vstúp do našej cirkvi, ináč zhoríš v pekelných plameňoch." Kto ich to naučil, aby druhým naháňali strach? Veď nech šíria slovo Božie, ale bez vidiel. Kto do nich zasial tieto korene zloby a nenávisti? Ty nie, od teba to nejde, ty si láska sama...
Prosím ťa, najvyššia láska, aby si svojou silou vošla do sna všetkým kňazom, pastorom, majstrom, guru, proste všetkým svetovým duchovným veličinám a dala im cez vnuknutie múdrosť, aby svoje ovečky naučili jednej veľkej múdrosti a to tej, že ako myslia, tak sa aj deje. Že čo veta, to neskoršie skutočnosť. Čo si vieme predstaviť, to môžeme aj dostať. Čo vyslovíme, to k nám aj príde bez ohľadu na to, či to bude pre nás dobré alebo zlé. Požiadali sme, dostaneme. Hocijakú šialenosť. Všetko, čo si človek vie predstaviť, to sa môže aj stať. Čo je človeku tejto doby ešte zahalené, to nikomu nepríde ani do mysle, nedokážeme to vysloviť a nemôže sa to ani zhmotniť. Že stačí iba myšlienka a môžeme chodiť po vode, liečiť seba i ostatných, stať sa bohatými, úspešnými, šťastnými. Aby pochopili, že čím viac spomínajú peklo, diabla, satana a bolestivý zánik ľudstva, tým viac prikladajú na váhy negatívneho a starého sna ľudstva.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu