Potulky Mexikom, úžasnou krajinou plnou nádherných duší

Autor: Pavel Baričák | 1.7.2010 o 11:13 | (upravené 1.7.2010 o 11:40) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  3790x

Sme v Mexiku, modernej a bezpečnej krajine strednej Ameriky s nádhernou prírodou (toľko krásy cez vodopády, jazerá, vodné kaskády, jaskyne či pláže som už dlho neabsorboval), s obrovským dedičstvom vyspelých zaniknutých kultúr (Olmékovia, Majovia, Teotihuakáni, Zapotékovia, Mixtékovia, Aztékovia, Toltékovia a iní) a úžasnými, pokojnými obyvateľmi. Veď ako ináč, veď sa nachádzame v Latinskej Amerike.

119KaravanaMrakovZipolite158.jpg

Karavana mrakov nad plážou Zipolite.

Puerto Angel

Po návrate z výletu som sa pobalil a v noci sa premiestnil do rybárskeho mestečka Puerto Angel vzdialeného od San Cristóbalu 350 kilometrov a ležiaceho na pobreží Tichého oceánu. Strávil som v tomto malebnom mestečku jeden deň a jednu noc. Domorodí obyvatelia žijú skromným životom. Kde-tu som zbadal mladých belochov s dredami snažiacich sa v tomto prístave zabudnutia stratiť pred modernou civilizáciou a učiacich sa tu španielčinu. Jednoduché pláže plné vytiahnutých člnov, poloprázdne plážové reštaurácie, skaly milujúce sa v zátoke s oceánom, domorodci loviaci k večeru na vysunutom betónovom móle ryby, vtáky robiaci oblohu úplnou, dokonalá romantika s rodinnou atmosférou a bez komfortu.

101LudiaSLodkouPuertoAnchel137.jpg

Domáci z mestečka Puerto Anchel roztláčajú loďku... čistý pokoj...

Mexico-14.jpg

Záliv v rybárskom mestečku Puerto Angel.

Mexico-15.jpg

Stmievanie v mestečku Puarto Angel. S odchodom slniečka sa potrhali a „sbarančekovali" oblaky, čím vytvorili krvavý, priam hororový obraz.

 

Raj na Zemi - pláž Zipolite

Ráno som si hodil na chrbát batoh, do ruky zobral knižočku španielčiny a odmietol si zobrať taxík. Kým som dokráčal štyri kilometre k pláži a priľahlej dedinke Zipolite, naučil som sa po španielsky počítať do tisíc. Keď som sa ubytoval (priemerne ma vyšlo ubytko v Mexiku na 10 Eur za noc) v stredne veľkej izbičke zbitej z dosiek, dvomi posteľami s natiahnutými moskytierami, ktorú by sme na Slovensku maximálne využili ako sklad, vyšiel som na pláž a pochopil, že som v raji. 400 metrová pláž po krajoch chránená skalami ako stvorená na ranný beh, slnenie sa tak, ako nás Boh stvoril (čo je pre nudistov v Mexiku vzácna príležitosť), lemovaná cabaňasmi (drevenými chyžami, kde si cestovatelia a milovníci turizmom málo dotknutých pláži zhodia svojich pár švestiek) a plážovými reštauráciami, je tým pravým miestom, kde človek odhodí všetky závažia. Vojsť spotený po raňajšom pieskovom joggingu do teplého oceána a nemo sledovať roje pelikánov letiacich vám nad hlavou sa rovná orgazmu. Večer som chodil jedávať do príjemných reštaurácii nachádzajúcich sa v „centre" zvanom Rocka Blanca a bahnil sa vo výbornej kuchyni stojacej na chilli, tabascu, plackách tortillas či fazuli. Čo vám budem, strávil som v Zipolite šesť dní a moc sa mi ísť ďalej nechcelo...

Mexico-16.jpg

Opustený bežec na pláži Zipolite, bývalom hipisáckom obľúbenom mieste na brehoch Pacifiku. Teraz táto ešte až tak nedotknutá pláž celkom slušne odoláva komercializácii.

Mexico-161.jpg

Plážový predajca kokosových orechov.

134LoviaciPelikanZipolite174.jpg

Keď ste plávali, bežným javom boli loviace pelikány. Vravím vám, raj na Zemi.

Mexico-17.jpg

Stavanie pyramíd nie je v Mexiku len záležitosť minulosti.

 

Mýty o tekile a Mexiku

Mexičania nepijú tekilu ako my, teda so soľou, citrónom, škoricou, pomarančom alebo červíkom, ktorý keby vedel rozprávať, povie nám svoje. Tento alkohol tu síce kúpite, ale je utopení v záplave iných značiek. Skôr je tu populárnejší Bacardi rum (toto platí na celú strednú Ameriku) od rodiny Bacardiovcov, ktorá ušla z Kuby a pokračovala v biznise z Jamajky (bez potreby nejakej valnej reklamy). A neľakajte sa, keď vám prinesú tekilu zmiešanú s džúsom. Ja som si deň pred Vianocami spravil taký „voľnejší" a po večeri si objednal tekilu. Prvé prekvapenie prišlo, keď mi na stôl pristála červená oranžáda, v ktorej som nemal šancu vycítiť alkohol. V nekončiacej spare som pil tento vychladená nápoj ako vodu. Druhé prekvapenie prišlo, keď sa ma barman (Kanaďan žijúci už rok v Zipolite) pokojne spýtal, či náhodou nepochádzam z Československa. Počas potuliek svetom zatiaľ nik na prvýkrát neuhádol môj domov a tak som sa ho celý prekvapený spýtal, že ako na to prišiel. Pokojne odvetil, že už som vypil desať tekila sunrise a som triezvy.

Mexico-18.jpg

Gitarista hrajúci umelohmotnou lyžičkou na ulici v meste Oaxaca.


Oaxaca a pyramídové mestečko Monte Albán

Štát Oaxaca patrí k najchudobnejším v Mexiku. Jeho hlavné mesto leží v príjemnom údolí vo výške 1600 metrov a lemujú ho výbežky pohoria Sierra Madre del Sur. Prišiel som doň ráno, keď som o piatej ráno vystúpil na hlavnej autobusovej stanici s vybitými oknami a všade ležiacimi domácimi (s vlakom v tejto krajine nepočítajte, sú nepohodlné, často meškajú a skôr čas stratíte ako získate). Voľný kartón som nenašiel a tak ma od zmrznutia zachránili dve porcie horúcej domácej slepačej polievky, dva pollitrové čaje a jedna káva. Keď sa rozvidnelo a ja som sa roztopil, zakúpil som si nočný lístok na presun do hlavného mesta a o ôsmej ráno sa vydal do centra. Prešiel som námestie a pár kostolov. Všetky boli ako sa na Mexiko sluší a patrí, gigantické a plné zlata, ktoré Španieli získali v 16. storočí vyrabovaním domorodcov a „prepožičaním" si pokladu od Inkov.

160ZametacOaxacha200.JPG

Mexiko ma prekvapilo aj celkovou čistotou miest. Ak to porovnám s inými krajinami Latinskej Ameriky, či štátmi tretieho sveta, tak tento upratovač sa skutočne neflákal.

Potom som sa vybral cez miestnu turistickú agentúru do pyramídového mestečka Monte Albán (Biela hora), veľkolepého horského mesta Zapotékov, jednej z najslávnejších predkolumbovských pamiatok v celej Latinskej Amerike. Nikomu sa zatiaľ nepodarilo rozriešiť, ako mohli Olmékovia (pravdepodobne oni začali s výstavbou 800 až 300 rokov pred Kristom, až potom prišli Zapotékovia a žili tu do roku 1250) zrovnať vrchol hory, založiť na ňom terasy s pyramídami, opornými stenami a na plošine 200 x 300 metrov ďaleko a vysoko nad Oaxacou nechať vzniknúť nedobytné chránené mesto. Napriek tomu, že nie som moc vyspatý, tento archeologický zázrak mi otvára oči a dáva energiu do pokračovania dňa.

Poobede obedujem na hlavnom námestí, ktoré je ukážkou miestneho koloritu - nachádza sa tu mix domácich snažiacich sa predať turistom čo sa dá, vedľa mňa sa čnie vianočný stromček poskladaný z kvetináčov, na veľkom pódiu mastia Mexičania v sombrérach notoricky známe romantické šlágre a aby toho nebolo málo, pred reštauráciou z toho pouliční muzikanti vytvárajú vrzúkaním pozitívnu kakofóniu. Áno, španielska gitara je tu skutočne veľmi populárna, ale rad prichádza aj na saxofón či peruánskych muzikantov (nechápem, ako sa mohli od nášho martinského Prioru presunúť tak rýchlo do Mexika).

So západom slnka prišiel aj chlad a tak som sa vrátil na stanicu, vybral si z požičovne batoh a hodinu sa povinne prechádzal po stanici, aby som od únavy nezaspal.

Mexico-19.jpg

Pyramídové mestečko Monte Albán vystavané blízko mesta Oaxaca.

 

Pred zakúpením sa pýtajte na počet mŕtvych

Nočné cestovanie má pre cestovateľa svoje výhody, aj zápory. Hlavne získate čas a v obrovskom Mexiku, kde chodia moderné nočné busy vyhýbajúce sa dennej páľave, je to veľké plus. Sedačky sú mäkké, komfortné, so špeciálnym sklápacím mechanizmom, ktorým nikoho neobmedzujete, ale naopak, získate pre svoje telo veľa miesta. Nevýhodou je šialenosť vodičov a ak povesť o tekile klamala, tak chýr o sebevražedných sklonoch šoférov diaľkových liniek neklamal. A v noci majú vďaka prázdnym vozovkám väčšie možnosti vykonať cestné harakiri. Preto pred zakúpením odporúčam pýtať sa na štatistiku, koľko daná agentúra odprevadila ľudí na onen svet.

Pri presune z Pochutly (dôležitý dopravný uzol nachádzajúci sa 10 km od Puerto Angel) do Oaxaci ma prebralo zo sna škrípanie bŕzd. Otvoril som oči a hľadel priamo do priepasti, pričom predok vozidla úplne presahoval cez krajnicu. Šoférovi, ktorý nešiel najpomalšie, vybehol podobný šialenec s dobrou poistkou do nášho jazdného pruhu. Naopak, pri presune do Mexico City, predbiehal náš autobusár v rýchlosti asi 150 km za hodinu druhý autobus. Keby na diaľničnom úseku, nachádzajúcom sa na rovine bez ochranných kopcov, nefúkala práve minimálne víchrica a nekývalo nás ako s loďou pri potope sveta, nepísal by som o tom. Hlavou mi prebleskla myšlienka, že ak mám zomrieť, nech teda aspoň v spánku. Že som mŕtvy zistím až ráno. Keď sa zobudím.

Mexico-231.jpg

Mesto Mexiko je jedným z najstarších miest v Novom svete, ale má aj najväčšiu rozlohu na svete (2700 kilometrov štvorcových).

Mexico-24.jpg

Latinskoamerická veža v hlavnom meste Ciudad de México.

Mexico-251.jpg

Latinská Amerika - tak to sú aj sladkosti, ktoré vás vtiahnú do predajne, naplnia vám tašku a potom aj bruško a zároveň trošku odľahčia peňaženku.

 

Mexico City a pyramídové mestečko Teotihuacán

V hlavnom meste žije štvrtina obyvateľov Mexika, teda cez 25 miliónov ľudí. Nie je to len politické, kultúrne a finančné mesto, ale dá sa povedať, že hlavné mesto tretieho sveta. Nádherné, staré budovy v koloniálnom strihu niekedy ostro kontrastujú s otrhanými deťmi predávajúcich na uliciach ovocie, či snažiace sa niečo vyžobrať od upravených a pekne oblečených dám a pánov. Aj prehľadné, pomerne čisté a lacné metro (10 centov jedna jazda, ktorá je časovo neobmedzená, môžete teda v podzemí stráviť aj celý deň) je plné predavačov napálených diskov, pomád na pery, nanukov či novín. Centrum je plné policajtov, z ktorých drvivá väčšina riadi prepchaté križovatky. Mesto, ktoré založili v roku 1325 Aztékovia, je veľakrát pod ochranným dáždnikom smogu, ktorý naháňa strach. Napriek tomu, že som tu bol na konci decembra, dni boli teplé, chlad prichádzal až po odchode slniečka, čomu som sa nečudoval. Veď som bol vo výške 2240 metrov.

205FMC245.jpg

Pohľad zo Zócalo...

Mexico-25.jpg

Kostol Sagrario Metropolitano bol postavený ako samostatný boží stánok a tvorí s katedrálou na námestí Zócalo v hlavnom meste Mexika harmonický celok.

Mexico-26.jpg

Záber akoby z katastrofického filmu. Nazval som ho "Pokojná panika".

Býval som kúsok od Zócala, námestia o rozlohe 240 x 240 metrov, najväčšieho námestia na americkom kontinente. Čoo sa týka bezpečnosti, myslím si, že skôr vás okradnú v Madride ako v tomto megameste. Cestoval som v metre aj počas dopravenej špičky, teda okolo 17-tej hodiny, kedy sa pri turniketoch vytvárali skutočne strašidelné hady postavičiek, no napriek tlačeniciam som nezaznamenal žiaden nepríjemný incident.

Ak sa vám niekedy naskytne navštíviť túto nádhernú krajinu a jej hlavne mesto, určite si nenechajte ujsť návštevu miesta, kde boli stvorení bohovia, Teotihuacán. Návštevníkom je prístupná iba časť bývalej metropole, ale práve tu sa nachádzajú tie najkrajšie a najdôležitejšie komplexy vnútorného mesta - citadela, pyramída Slnka a Mesiaca, chrámy, paláce a nádvoria lemujúce štvorkilometrovú dlhú osu, ktorú Španieli nazvali uličkou smrti. Mysleli si totiž, že tam sú pochovaní bývalí domáci. Okolo roku 750 po Kristovi obyvatelia kvitnúce mesto z nepochopiteľných príčin opustili. Báj rozpráva, že po konci Teotihuacánu, boli bohovia zúfalí, že ich už nemá kto uctievať a tak sa bohovia Nanauatzin a Tecciztecatl prevtelili do Slnka a Mesiaca.

Žiadna vedecká hypotéza nedokázala koniec Teotihuacánu dostatočne vysvetliť. Jedno je však jasné: Mexiko je nádherná, kultivovaná, farebná a čarokrásna krajina, ktorá poskytuje domov miliónom pokojných a milých ľudí a oplatí sa ju navštíviť.

Mexico-22.jpg

Pohľad z pyramídy Mesiaca do uličky smrti. Pyramída Slnka sa nachádza na ľavej strane a koketuje so siluetou hory.

Mexico-21.jpg

Ja na pyramíde Slnka v pyramídovom mestečku Teotihuacán. V pozadí vidno pyramídu Mesiaca.

Mexico-221.jpg

A to je koniec z môjho mexického putovania, ktoré ma naplnilo úsmevom :-). Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hiraxa:

Štvrtok, 4. 11. 2010, Svet, Oficiálne vydanie Hiraxovho štvrtého románu "Nauč ma umierať".

Štvrtok, 4. 11. 2010, 16:37, Bratislava, Svet knihy Bene Libri (v centre mesta, Obchodná, druhé poschodie). Prvá Hiraxova čítačka k jeho štvrtému románu "Nauč ma umierať". Vstup jeden úsmev.

Utorok, 9. 11. 2010, Považská Bystrica, knižnica, havná budova, čitáreň o 16:04. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

Streda 10. 11. 2010 o 11:02 hod., Nitra, Krajská knižnica K. Kmeťka. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

Štvrtok 11. 11. 2011(-1) o 11:11, Šaľa, gymnázium. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.


Už ste čítali?