reklama

Potulky Mexikom, prekrásnou krajinou plnou pokojných ľudí

Napriek tomu, že sa veľmi slušne bránim vplyvu okolia na moju myseľ, bola moja predstava o Mexiku hlavne vďaka televízii asi takáto: vyprahnutá krajina spaľovaná neúprosným slnkom, nekončiace savany s obrovskými kaktusmi, pochmúrni ľudia s vyrytými životnými osudmi v letokruhoch, nebezpečné a preľudnené hlavné mesto Mexiko s nespočetnými pouličnými gangmi, chudobní obyvatelia vyplavujúci svoj každodenný neúspech litrami tekili, kde-tu záblesk pozitívneho v nejakej prírodnej kráse, či omylom zle narodenej nadpozemsky krásnej mulatke, ktorej život okamžite vyplní nejaká mexická filmová spoločnosť s dobrou marketingovou sekciou a dá tak divákom cez jednoduché telenovely to, čo nemajú v živote - lásku, prepych, vidinu materiálneho bohatstva. Omyl, priatelia. Mexiko je moderná a bezpečná krajina strednej Ameriky s nádhernou prírodou (toľko krásy cez vodopády, jazerá, vodné kaskády, jaskyne či pláže som už dlho neabsorboval), obrovským dedičstvom vyspelých zaniknutých kultúr (Olmékovia, Majovia, Teotihuakáni, Zapotékovia, Mixtékovia, Aztékovia, Toltékovia a iní) a úžasnými, pokojnými obyvateľmi. Veď ako ináč, veď sa nachádzame v Latinskej Amerike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Tridsaťtri metrov vysoký vodopád Misol-Ha ukrytý v lese.

Letím a kýcham na Mexičanov

Ako sa dostanete do Mexika bez opatery nejakej cestovky? Stačí vám letenka a úsmev. Prvá vec stojí okolo 700 Eur, druhá nahrádza odvahu a takisto množstvo nepotrebných vecí. Ja som si naplánoval cestu na máj minulého roka, ale prišli vyššie mocnosti s červeným palacinkárom prasacia chrípka. Na poslednú chvíľku som strhol kormidlo do Thajska a letenky preložil na december. Letecká spoločnosť mi totiž nechcela vrátiť peniažky a možnosť posunutia letu ohraničila rokom 2009. Takže minuloročné Vianoce mi boli súdené stráviť pri svietiacom kaktuse.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na letisku v meste Mexiko (španielsky Ciudad de México), ako aj v Tuxtle (mesto ležiace juhovýchodne od hlavného mesta kam som rovno preletel) vystúpil Slováčisko, ktorý čakal na tvárach ľudí ochranné rúška, zdravotné kontroly, vyplňovanie bezpečnostných formulárov s otázkami, kedy som naposledy kýchal. Lenže všade vládol pokoj, pohodička, usmiate výrazy Mexičanov, žiaden náznak strachu, či nebodaj paniky. Jediný, komu tiekol sopeľ z nosa som bol ja. Tri dni pred letom som sa totiž vybral na bratislavské vianočné trhy a poriadne som prechladol. Mal som obavy, že zvýšený objem použitých hygienických vreckoviek v tvare menšieho balóna pri výstupe z lietadla bude okamžitou pozvánkou na osobný pohovor s nejakým premúdrelým doktorom tróniacim priamo na letisku, ale opäť zvíťazili iba moje prehnané predstavy. Ľudia, radím vám: neočakávajte a nebudete sklamaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nádherné vodné kaskády Agua Azul v oblasti Chiapas.

Čarokrásny San Cristóbal de las Casas

Na letisku v Tuxtle sadám do autobusu a za hodinu som v mestečku San Cristóbal de las Casas. Cesta mi dáva za pravdu, že Mexiko je moderná a kultúrna krajina netrpiaca až tak extrémnou biedou, akoby sa niekomu zdalo. Potvrdzuje to aj malebné mesto San Cristóbal de las Casas plné nádherných kostolov (najznámejší je Santo Domingo) nachádzajúce sa v nadmorskej výške 2100 metrov, ktoré je domovom pre 100 tisíc ľudských bytostí.

Prechádzam sa centrom, tržnicou, klasickými ulicami s vysokými obrubníkmi na americký spôsob, farebne pomaľovanými vkusnými domami s pekne vyhotovenými bránami a napriek tomu, že kde-tu vidím horšie oblečeného človeka, nik nežobre a naotravuje. Priatelia, ktorí už boli v Mexiku, ma varovali, nech si za základňu zvolím práve toto mesto dýchajúce pravým latinskoamerickým koloritom a nie chladnejšiu, polmiliónovú a priemyselnú Tuxtlu. Mali pravdu. Cítim sa tu príjemne a na prvé nadýchnutie pravého Mexika som si nemohol zvoliť inú destináciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Typická mexická ulica. Táto sa nachádza v malebnom meste San Cristóbal.

Obrázok blogu

Typický mexický dom pomaľovaný pastelovými farbami. Do pozornosti dávam hliadkujúceho psíka stojaceho na streche, ktorý sa išiel uštekať k smrti.


Doprava a rivalita na americký spôsob

Doprava v meste funguje bez semaforov podľa pravidla pravej ruky. Ulice sú buď rovnobežné, alebo kolmé na seba, čím vytvárajú desiatky malých križovatiek. Američania sa z Mexičanov smejú, že hocijako sa na nich budú hrať, „jazdiť a byť" Američanmi sa nikdy nenaučia. Takisto Mexičania nemajú „Amíkov" nijako zvlášť v láske, pretože keď som sa ich na nich pýtal, vždy prišlo na slová ako namyslení či spupní. Keď však príde na krajinu Mexiko, to je Američanom na hojné využívanie k dovolenkovým pobytom viac ako vhodné (snáď mi odpustíte, keď letoviská Cancún a Acapulco z tohto cestopisu vynechám). Schovávam teda šiltovku so znakom NY do batohu a vyrážam na prvé výlety.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prekrásne kostoly nie sú len výsadou mesta San Cristóbal de las Casas, ale celého Mexika. Majú obrovské lode a pri zdobení oltárov Španieli nakradnutým zlatom skutočne nešetrili.


Keď sa španielčina stáva nutnosťou

Pred pobytom v tejto krajine skutočne odporúčam dotankovať do hlavy španielčinu. Nie je to tým, že by Mexičania boli patrioti ako Francúzi. Skôr by som ich nazval jazykovými salámistami (nemá to súvis s prevaľovaním salámy na jazyku). Ich rodný jazyk im bohato postačuje na žitie, preto si s učením angličtiny vôbec nelámu hlavu. Už som čo-to precestoval, ale v tejto krajine som zostal ako obarený, že anglina mi je na dve veci: do štatistiky a na chválenie. No nie na komunikáciu. Vytiahol som teda malý slovníček a začal som do seba nasávať espańol.

Obrázok blogu

Prekrásne stromy a zeleň v pyramídovom komplexe Palenque.


Vodné kaskády Agua Azul, vodopád Misol-Ha a pyramídový skvost Palenque

Hostelík, v ktorom som sa ukotvil, je plný Európanov. Teším sa z angličtiny a dolujem tipy na cestovanie. Našťastie, cestovné agentúry tu fungujú na výbornú a tak prvý deň dostávam odvoz (prepravujú nás deväťmiestnym mikrobusom), vstupné a španielsky hovoriaceho sprievodcu za cenu 250 mexických pesos (čo je približne 15 Eur). Jedná sa o tri výletné miesta v jednom.

Po približne trojhodinovej serpentínovej ceste smerom na sever mi myseľ otvárajú nádherné vodné kaskády Agua Azul. Dostávame hodinu na prechádzku a ja pasiem oči v spenenej nádhery, posielam dušu kĺzať sa po vodou obalených balvanoch, dýcham vlhkom nasiaknutý vzduch, tancujem v pozemskej kráse. Vodopád Misol-Ha vzdialený necelú hodinku od Azua Azul je zasa z kapitoly čarovne padajúcich riek, ktoré sa rozhodli vypestovať a z lásky si opatrovať v reliéfe krajiny svoje vlastné jazierko. Poobedie patrí pyramídovému mestečku Palenque, ktoré sa nachádza 220 kilometrov od San Cristóbalu na zvlnených kopcoch pohoria Altos de Chiapas. Tento unikátny odkaz Májov je ukrytý v smaragdovo zelenom tropickom lese a chránený škrekom opíc. Popisovať pocit stáť na „mieste každodennej smrti Slnka"? Komplex, kde sa dochovalo niekoľko chrámov, pyramíd, ihrisko na loptovú hru, pôsobí ako dokonalý domorodý raj. Prvé dedinky vznikali na tomto mieste už 100 rokov pred Kristom, ale mesto bolo dostavené do plnej monumentálnosti až v 7. storočí nášho letopočtu pre Pacala, majského kráľa, ktorý vládol až do svojho „vysokého" veku 68 rokov. V tomto čase bolo centrom pre celú terajšiu oblasť Chiapas a Tobasco.

Obrázok blogu

Vodopády Agua Azul sa nachádzajú na rieke Tulija a sú obklopené pralesom.

Obrázok blogu

Prekrásne stromy a zeleň v pyramídovom komplexe Palenque.


Kaňon Del Sumidero a mesto Tuxtla

Druhý deň si vyberám najmenej náročný výlet, pretože včera sme sa vrátili o desiatej večer a vďaka pretrvávajúcemu prechladnutiu som padol do postele s miernou horúčkou. Moja izba nemá okno, teplá voda netečie, ale napriek tomu som spokojný, pretože izba je čistá a okrem mňa v nej nežijú iné zvieratká.

Kaňon Del Sumidero vyryla rieka do šedivej hory, ktorá si tróni severne od Tuxtly. Viacfarebné steny kaňonu sa týčia do výšky až 1100 metrov nad hladinu rieky Río Grijalva, ktorej vody poháňajú vodnú elektráreň zásobujúcu elektrickým prúdom celé okolie. Výletné lode s turistami vyrážajú z mestečkaChiapa de Corzo, ktoré vybudovali Španieli.

Dostali sme plavecké vesty a vyrazili na modernom člne (asi pre tridsať ľudí) proti prúdu rieky. Zastavujeme pri krokodílovi bahniacom sa na brehu, sledujeme úchvatné nájazdy a lety vtákoch, ktoré sa tu kvôli nám zlietli snáď z celého sveta. Steny po oboch stranách stúpajú vyššie a vyššie až nás z toho bolia krky. V najvyššej výške nad skaliskami kraľujú orly, kane a kondory, no rozprávka. Sprievodca hovorí príhodu, že raz sa tu k zemi zniesol orol s rozpätím krídiel dva metre. Híkame, ideme si odkrútiť hlavy, fotíme, točíme, nasávame celú tú božskú nádielku radosti. V polovičke asi dvojhodinovej plavby sa ocitáme na mieste, kde sa z najvyššieho bodu skaly padá vodopád, ktorý bez prestávky pripravuje riečnu hladinu o poctivosť. Na kamennej stene vytvoril zelený koberec z diaľky pripomínajúci výjav akoby z nejakej rozprávkovej ilustrácie. Už viem, kam si chodia maliari pre inšpiráciu.

Obrázok blogu

Obrovské skalné steny v kaňone Del Sumidero pri meste Tuxtla.


Tuxtla je hlavným mestom federálneho štátu Chiapas, ktorý ešte v prvej polovici 19. storočia patril Guatemale. Centrum mesta na mňa pôsobí takisto nadmieru hojivo. Pokojní domorodci vysedávajúci po krajoch ulíc, všadeprítomní policajti vzbudzujúci rešpekt i bezpečie, obchodíky so suvenírmi, cukrárničky a reštaurácie dopĺňajúce mozaiku neponáhľania sazamrznutia času. Nádherná a obrovská katedrála svätého Marka stojaca blízko priestranného námestie, ktoré pôsobí ako účinný dobíjač bateriek, je asi najväčšia modlitebňa, v akej som kedy bol.

Poobede sa už opäť motám po San Cristóbale. Bezúspešne zháňam opravovňu na počítače, pretože môj laptop sa rozhodol vypovedať mi službu hneď na druhý deň po prílete a premenil sa tak na zavadzajúce bremeno. Žiaľ, Mexiko a najmodernejšia technika si moc netykajú. Netrápi ma to, pretože atmosféra Latinskej Ameriky mi všetko vynahradzuje. Áno, to čo som cítil v Paname, Kostarike a v Dominikánskej republike, je aj v Mexiku. Táto krajina nie je ničím iným, ako ďalším šperkom na náhrdelníku strednej Ameriky. Dcéra Karibiku, syn Pacifiku, domov úchvatných ľudí, ktorí majú byť na čo hrdí.

Obrázok blogu

Pokojný život obyvateľov mesta Tuxtla, hlavného mesta štátu Chiapas.

Jaskyňa Rancho Nuevo, vodopád Chiflon, jazero Montebello

Tretí výletný deň je v pláne opäť väčšia nádielka prekvapení. Deň otvára jaskyňa Rancho Nuevo, ktorá je vzdialená od San Cristóbalu necelú polhodinku jazdy. Kráčame 750 metrov cez jej vnútornosti priamo k srdcu a ja si kladiem rečnícku otázku, či som niekedy bol vo väčšej jaskyni. Prepúšťam Mexiku právo mať väčšiu jaskyňu ako Slovensko, veď je to aj diametrálne väčšia krajina ako naša maličká krajinka (má 40 násobne väčšiu rozlohu a cez 110 miliónov obyvateľov).

Počas necelých dvoch hodín cesty k národnému parku Chiflon sa v autobuse rozprávam s Američanmi, synom a mamou, ktorí síce bývajú v USA, ale sú rodení Mexičania. Je zaujímavé sledovať pocity dobrovoľných vysťahovalcov pri návšteve rodiska.

Dostávame 90 minútový rozchod. Prechádzka k vyhliadkovým plošinám vodopádu Chiflon je výborným pretiahnutím kostí po sedení v trmácajúcom sa autobuse. Cesty v Mexiku sú síce kvalitné, ale hlavne tie, ktoré spájajú väčšie mestá. Ak sa jedná o ťažké úseky prekonávajúce prírodné horstvá a masívy, ktorých je v Mexiku neúrekom, úzka vozovka sa neustále kľukatí a stúpa alebo klesá.

Kráčanie k vrcholu Chiflonu je po kvalitne vyhotovených a dobre značených turistických chodníčkoch. Samotný záver poskytuje veľkolepý pohľad na padajúcu mohutnú masu vody z výšky snáď jeden kilometer. Ak som pred tromi mesiacmi stál pred etiópskym vodopádom pri meste Bahir Dar a dušoval sa, že väčší vodopád som v živote nevidel, tak hranica bola opäť posunutá. Z jednej strany na druhú sú dokonca cez roklinu, vyplnenou burácajúcou vodou, natiahnuté oceľové laná, po ktorých sa môžu ľudia (zavesení na skobe) závislí na adrenalíne dostať „na druhý breh". Chvíľku som síce premýšľal, že sa premiestnim a pozriem sa vodopádu priamo zospodu do pažeráku, ale nakoniec som nenašiel odvahu. A dobre som spravil, pretože neskôr som zistil, že druhú stranu nespája s tou mojou žiaden most. Aj tak som sa po vynikajúcom obede vrátil do autobusu s trojminútovým omeškaním a nevyhol som sa tak ironickému potlesku spoluturistov. Čo by so mnou spravili, keby ma hodinu nebolo, kým by som sa celý prekvapený vracal obchádzkou cez hlavnú cestu na naše parkovisko? Možno by som bol ešte teraz v Mexiku a živil sa korienkami v oblasti Las Grutas, pohorí ktoré stvorilo tento prírodný drahokam.

Obrázok blogu

Vodopád Chiflon padajúci z neuveriteľnej výšky. Pre porovnanie - ľudia sú tie malé postavičky v strede fotky stojaci na kopci.

Žiaľ, poobede prší a tak si národného parku Lagos de Montebello, nachádzajúceho sa blízko guatemalských hraniciach, moc neužívame. Napriek tomu fotím zahmlené jazero, rozprávam sa s malými domácimi o ich živote (jeden vie po anglicky!), kupujem domácu vychýrenú kávu a vychutnávam si zmoknutú krásu Mexika.

Obrázok blogu

Melanchólia sršiaca z jazera Montebello. Akoby sa jednalo o nejakú severskú krajinu, však?

Obrázok blogu

Mexické usmiate deti pózujúce mi pred jazerom Montebello.

Buďte šťastní, Hirax

Aktivity Hiraxa:

Štvrtok, 4. 11. 2010, Svet, Oficiálne vydanie Hiraxovho štvrtého románu "Nauč ma umierať".

Štvrtok, 4. 11. 2010, 16:37, Bratislava, Svet knihy Bene Libri (v centre mesta, Obchodná, druhé poschodie). Prvá Hiraxova čítačka k jeho štvrtému románu "Nauč ma umierať". Vstup jeden úsmev.

Utorok, 9. 11. 2010, Považská Bystrica, knižnica, havná budova, čitáreň o 16:04. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

Streda 10. 11. 2010 o 11:02 hod., Nitra, Krajská knižnica K. Kmeťka. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

Štvrtok 11. 11. 2011(-1) o 11:11, Šaľa, gymnázium. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.

Pavel Baričák

Pavel Baričák

Bloger 
  • Počet článkov:  631
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643" href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643">Anketa</a> od <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/" href="http://blueboard.cz/">BlueBoard.cz</a> Zoznam autorových rubrík:  Vždy pripravený!Šlabikár šťastia 3.Šlabikár šťastia 1.Šlabikár šťastia 2.Vzťahy (Úvahy)Tak plače a smeje sa životZachráňte malého Paľka!Po stopách komediantaSárka Ráchel BaričákováSex (Úvahy)NEVERŠOVAČKY (Básne)PRÍBEH MUŽA (Básne a piesne)SEKUNDU PRED ZBLÁZNENÍM (RománKÝM NÁS LÁSKA NEROZDELÍ (RománRAZ AJ V PEKLE VYJDE SLNKO/RomČESKÁ REPUBLIKA (CESTOPIS)EGYPT (Cestopis)Ekvádor (Cestopis)ETIÓPIA (Cestopis)FRANCÚZSKO (Cestopis)INDIA (Cestopis)JORDÁNSKO (CESTOPIS)KOSTARIKA (Cestopis)Mexiko (Cestopis)Nový Zéland (Cestopis)PANAMA (Cestopis)POĽSKO (Cestopis)SLOVENSKO (Cestopis)THAJSKO (Cestopis)USA (Cestopis)VIETNAM (CESTOPIS)

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu