Legenda o ľuďoch a zvieratách
V dávnych dobách boli všetky tvory na zemi ľuďmi a žili spolu v súlade a harmónii. Boh Ankoré im pridelil určité dary (napríklad vodu, oheň, cukrovú trstinu a pod.), ktoré mali spravovať a využívať spolu s ostatnými. Avšak niektorí ľudia to začali zneužívať a chceli byť nadradení nad inými. Týchto Ankoré premenil na zvieratá ako trest za ich sebectvo. Ľudia, ktorí zostali, boli čistí a spravodliví a dokázali rozumne využiť zverené dary, ktoré sú základom ľudského života. Tak vznikol kmeň Emberá. Ich kultúra a konanie je stále úzko spojené so zvieratami, pretože aj to sú dejiny ich zrodu.
Ako vznikol tukan, jašterica a líška
Boh obdaroval každé svoje dieťa niečím potrebným pre život. Napríklad svojej dcére Jimón dal oheň, synovi Kumbarrá banán, ďalším cukrovú trstinu, vodu... Raz poslal svojho pomocníka Pichí pre konáre na oheň. Priniesol však mokré drevo, ktoré mu oheň udusilo. Poslal ho teda za dcérou Jimón, aby mu dala oheň. Ale dcéra sa nahnevala, lebo otec naň mal dávať pozor, a tak mu ho nedala. Pichí aspoň poprosil, aby sa mohol pri ohni ohriať, a v noci, keď Jimón šla spať, jej oheň ukradol. Keď sa to všetko boh dozvedel, veľmi sa nahneval a svojho pomocníka Pichí premenil na tukana. Dodnes má tukan zospodu červené krídla akoby ohorené od ohňa.
Raz sa Ankoré premenil na obrovskú rybu a ponoril do rieky. Keď šla Jimón loviť ryby pre svojho manžela, uvidela obrovskú rybu a vynaložila všetko svoje úsilie, aby ju ulovila. Na brehu rybu ubila konárom, ale divila sa, že jej oči sa neustále hýbu. Potom odišla po drevo na oheň. Ankoré sa medzitým premenil späť na boha a keď sa Jimón vrátila, pokarhal ju, že nechcela dať Pichímu oheň. Za trest jej spálil kožu a hodil ju na skalu, kde sa premenila na jaštericu. Oheň potom rozdelil medzi ľudí.
Inokedy Ankoré vysmädol a šiel za svojím synom, ktorému zveril do opatery šťavu z cukrovej trstiny. Ale tá bola stará a boh sa nazlostil, že syn sa o zverený dar staral zle, preto ho premenil na čiernu líšku.
Ako sa voda dostala ku všetkým ľuďom na svete
Dcéra boha slnka Caragabí, Conga, žila vo vnútri stromu cuipo, najväčšom strome pralesa. Boh jej zveril vodu. Keď ľudia chceli vodu, Conga im povedala, aby si vzali rosu z listov, ale to im nestačilo. Vo vnútri stromu a v jeho koreňoch jej bolo oveľa viac. Ľudia išli za Caragabím a povedali mu, že je málo vody. Boh slnka šiel zistiť, ako sa veci majú, a presvedčil sa o klamstve Congy. Raz si na ňu počkal pri strome a keď prišla, mala vodu v ústach. Caragabí ju zovrel v páse, aby vodu vypľula. Potom ju za trest premenil na mravca. Odvtedy má mravec to úzke miesto na svojom tele a vždy nesie v ústočkách trochu vody.
Vzápätí sa zbehli ľudia, aby zoťali strom cuipo, pretože už veľmi potrebovali vodu. Dali sa do práce, ale keďže kmeň bol príliš silný, nestihli za deň strom vyrúbať. V noci prišiel jeden z nich a začal lízať vytekajúcu vodu, čím zacelil rezné rany, ktoré urobili cez deň. Ráno museli začať s rúbaním odznova. A tak to pokračovalo niekoľko dní, až Caragabí prišiel na to, prečo strom zasa zrastá. Celý rozhnevaný schytil muža, ktorý chodil tajne piť vodu, tresol ho o skalu a premenil na žabu. Dodnes je preto žaba ploská a lepkavá.
Nakoniec sa po piatich dňoch podarilo obrovský strom cuipo vyťať, no pretože koruna stromu bola príliš veľká, konáre sa opreli o liany a strom na zem nespadol. Po niekoľkých hádkach a sporoch nakoniec Caragabí rozhodol, aby opice uvoľnili konáre zo zajatia lián a aby potom rýchlo zmizli a vybehli na kopec, odkiaľ budú ostatní pád stromu sledovať.
Ale ani opice neboli úspešné a nakoniec všetko vyriešila maličká veverička, ktorá jediná vedela svižne behať po konároch. Konečne strom cuipo padol a všetci zhromaždení na kopci ucítili, ako sa zem zatriasla, keď jeho kmeň dopadol na zem. Zároveň zo zeme vytryskla voda a s obrovským hukotom sa valila krajinou. Vytvárala rieky a jazerá. V diere po obrovskom koreni stromu vznikol nekonečný oceán. Tak sa voda dostala ku všetkým ľuďom na zemi.
Stvorenie človeka Emberá
Caragabí, pán tohto sveta, sa neustále snažil vytvoriť človeka. Najprv dokonale vypracoval z jemného dreva postavy, ale keď robil ruky, porezal sa do prsta. Veľmi sa nahneval a nedokončené pos-
tavy ľudí zahodil. Potom sa ich rozhodol vytesať z kameňa, čo sa mu aj podarilo. Dýchol na nich, kamenní ľudia ožili, otvárali oči a usmievali sa, ale nehovorili. Caragabí nebol vôbec spokojný so svojím dielom, preto požiadal o pomoc pána podzemia Tutruicu. Ten mu dal hlinu a Caragabí z nej vytvoril človeka, muža, ktorý sa hýbal a hovoril. Potom vymodeloval ženu. Tak utvoril dokonalú a nádhernú dvojicu, prvú dvojicu ľudí, z ktorých neskôr vznikol kmeň Emberá.
Všetky legendy pomáhajú pochopiť kultúru Indiánov Emberá, ktorí sú spojení so zvieratami a s prírodou, najmä s vodou. Rieka je pre nich základ, ktorý umožňuje vzájomný kontakt, poskytuje im obživu, prežitie, očistu. Bez riek by nebol život.
Názvy a pojmy, ktoré potrebuje Slovák, aby prežil medzi Indiánmi Emberá
Guarapo - pálenka z kvasenej cukrovej trstiny (keď príde smäd)
Jai - zlý alebo dobrý duch (keď si nebude istý, čo ho ovláda)
Taudau - semienka (aby nebolo na stole len guarapo)
Chicha - pálenka z kvasenej kukurice (keď smäd stále neutícha)
Tambo (palpa) - obydlie Emberá (keď Slováka z alkoholu zlomí ako indiánsky šíp)
Ceviche - studená korenistá polievka (na druhý deň po opici)
Guayuco - bedrový odev mužov Emberá (keď sa ochladí)
Jaibaná - šaman, kúzelník, liečiteľ (keď bude chcieť niekomu vliezť do riti, tak aby vedel komu)
Sancocho - panamské národné jedlo ‒ kuracia polievka s jukou a banánmi (keď príde ešte väčší hlad)
Paruma - sukňa žien Emberá (keď príde chuť na nežnejšie pohlavie, tak aby vedel, odkiaľ začať)
Kipar´a - tetovanie (keď dostane chuť sa skrášliť)
Achiote - plod stromu, ktorého šťava sa používa na tetovanie ‒ červená farba (aby vedel, čo nejesť)
Jagua - šťava z plodu palmy genipa, používaná na tetovanie, ktorá na tele stmavne (aby vedel, že chicha nie je metylalkohol)
Tagua - semeno palmy z ktorého sa vyrábajú ozdobné predmety podobné slonovine (keď ho už Indiáni budú mať dosť a bude musieť začať pracovať)
Jiw´a - pletené koše (keď si bude chcieť zaspomínať na Slovensko)
Piroga - čln vydlabaný z kmeňa stromu (keď dôjde guarapo i chicha, alebo Indiánom trpezlivosť a odchod bude nevyhnutný)
A týmto som Missiu Embera nadobro ukončil. Buďte šťastní, Paľko von Emberko
Aktivity Hiraxa:
Pondelok, 28. 6. 2010, Topoľčany, 17:03 hod Galéria (program pre mladých - spevokol, básne Hirax), 18:07 reštaurácia Kaiserhof (Námestie M. R. Štefánika). Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
Máj-jún 2010: Výstava Hiraxových fotografií z Thajska v martinskej kaviarničke Kamala. Pozor, nejedná sa o žiadnu "galériu", ale o 12násť záberov, ktorými som sa snažil vystihnúť túto krajinu. Vstup jeden úsmev.
Štvrtok, 4. 11. 2010, Svet, Oficiálne vydanie Hiraxovho štvrtého románu "Nauč ma umierať".
Štvrtok, 4. 11. 2010, 16:37, Bratislava, Svet knihy Bene Libri (v centre mesta, Obchodná, druhé poschodie). Prvá Hiraxova čítačka k jeho štvrtému románu "Nauč ma umierať". Vstup jeden úsmev.
Utorok, 9. 11. 2010, Považská Bystrica, knižnica, havná budova, čitáreň o 16:04. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
Streda 10. 11. 2010 o 11:02 hod., Nitra, Krajská knižnica K. Kmeťka. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
Štvrtok 11. 11. 2011(-1) o 11:11, Šaľa, gymnázium. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
