Indiáni Emberá – obživa, deľba práce a ručná výroba

Autor: Pavel Baričák | 30.5.2010 o 20:24 | (upravené 14.5.2020 o 11:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  4348x

V Paname sú dnes Indiáni Emberá známi ako mierumilovný národ so zaujímavými zvykmi, ako je napríklad zdobenie tiel geometrickými motívmi, ktorý sídli v okolí riek. Emberá sú povestní aj svojimi produktmi - košikárskymi a

X+

Obživa

Príroda dáva národu Emberá všetko, čo potrebuje k životu. Lieky na liečbu bolestí, potravu, materiál na stavbu obydlí i na ručné spracovanie a poskytuje mu aj úkryt. Pokiaľ majú Indiáni svoju prírodu, nepotrebujú viac. Tá je ich bohatstvom, je to dedičstvo ich otcov, ktoré chcú zachovať aj pre svoje deti. Prales pre nich znamená posvätné miesto a pôdu chápu ako matku, ktorú treba uctievať a chrániť.

Indiáni Emberá boli preslávení počas dobývania a kolonizácie krajiny svojou statočnosťou a obratnosťou v bojoch, zručnosťou pri používaní fúkačiek, lukov i najrôznejších šípov a šikovnosťou v ovládaní plavby na člnoch po riekach. V súčasnosti tieto znalosti využívajú iba pre zaistenie obživy.

Lukostrelec.jpg

Deti062.jpg

Zaoberajú sa poľnohospodárstvom, využívaním darov lesa, lovom a rybárčením. Praktizujú tiež chov domácich zvierat - sliepok, kačiek a prasiat, ale väčšinou iba na predaj v mestách, nie pre vlastnú potrebu.

Okolo obydlí tradične pestovali banány, kukuricu a cukrovú trstinu. Neskoršie pridali ryžu, juku a fazuľu. V menšej miere zbierajú v pralesoch nám neznáme exotické plody väčšinou z najrôznejších paliem, ako je napríklad chontaduro, guama, bacao, caimito, potom rôzne citrusy, orechy a hľuzy. Zber medu od lesných včiel je výnimočný a z hmyzu konzumujú len larvy chrobáka coleóptero, ktorý sa vyvíja v plode palmy táparo. Najrôznejšie bylinky im slúžia ako účinné lieky a pestujú ich aj v záhradkách okolo obydlí.

Indiáni pijú nápoje pripravené z ovocia, kukurice a cukrovej trstiny. Skvasením potom získavajú pálenku, ktorá sa nazýva chicha, guarapo alebo aguardiente.

043Starcek.jpg

Dom02.jpg

Lov je na dennom poriadku, je to však individuálna záležitosť, neloví sa hromadne. Korisťou sú prevažne divé svine alebo rôzna zver podobná pakám (ponášajú sa na štíhlejšie, chlpaté prasce so špicatým rypákom), z vtákov pávy, morky a bažanty. Indiáni predtým lovili lukmi, šípmi, oštepmi a inými zbraňami vyrobenými z lesných zdrojov, dnes už ale používajú zbrane, sekery a mačety.

Rybárčenie prebieha rovnako ako kedysi pomocou sietí a pascí za použitia kopijí, šípov a hákov. Po tom, čo Indiáni v polovici 20. storočia objavili potápačské okuliare, rozvinul sa podvodný rybolov, ktorý je prevažne záležitosťou mladých chlapcov, rovnako ako lov sladkovodných garnátov a krabov, ktorých lovia prepichnutím šípom.

V minulosti chovali vodné kačice a skrotené lesné zvieratá, v súčasnosti už aj prasce a hydinu, s ktorými sa ľahko obchoduje na trhoch v mestách. Psy boli vždy domácimi zvieratami, pretože ochraňujú okolie obydlí od hadov a drobných divokých zvierat.

 

Deľba práce

Muži pripravujú a obrábajú polia, starajú sa o udržiavanie ciest a chodníkov v džungli, rúbu a spracovávajú drevo na stavbu a na zariadenie obydlí, aj na ručnú výrobu. Pri náročných prácach, ako je napríklad stavba obydlia, je bežná spolupráca všetkých príbuzných. Lov je naopak iba mužská záležitosť. Mužskou prácou je taktiež obchod čí výmena výrobkov na trhoch v mestách a černošských dedinách.

010Rezbar01PDMAlenka.jpg

011Rezbar02PDMAlenka.jpg

012rezbarveslar03.jpg

Ženy vstávajú veľmi skoro ráno, urobia raňajky, postarajú sa o deti, upracú obydlie, uvaria a okrem šitia a výchovy detí pracujú na políčkach, zbierajú lesné plody, lovia v riekach v blízkosti dedín pomocou hákov a kopijí. Navyše pletú koše, vyrábajú hrnce a mnoho ozdobných predmetov. Väčšina indiánskych žien dáva prednosť životu vo svojich osadách ďaleko od civilizácie a mestského ruchu. Do dedín a miest takmer nechodia, to je mužská záležitosť. No nájdu sa aj Indiánky, ktoré cestujú za prácou do miest, aby zarobili peniaze pre uľahčenie si života v pralesoch, ale keď sa ich spýtate, či by chceli žiť v meste, bez zaváhania odpovedia, že nie.

 

Ručná výroba

Indiáni Emberá a Wounaan sú zruční remeselníci. Zhotovujú neobvyklé predmety z darov pralesa, pletú koše z palmového lístia a kôry a z dreva stromov vytvárajú zaujímavé ozdobné artefakty.

Kucharka.JPG

Vyrobky01.jpg

Vyrobky03.jpg

Vyrobky05.jpg

10Mravcozrut.jpg

Indiánske ženy, špeciálne Wounaan, pletú z palmového lístia najrôznejšie nádoby na prenášanie a skladovanie vecí. Špeciálne pre turistov vedia upliesť prekrásne tvarované a farebné predmety. Z hliny vyrábajú obrovské nádoby, v ktorých sa napríklad skladuje pálenka chicha.

Známe sú ozdoby z plodov palmy Phytolephas macrocarpa, tzv. tagua. Ide o plod, ktorého jadro má vlastnosti podobné slonovine. Dokazuje to i jej latinský názov sloní strom. Jadro je veľmi tvrdé a pri jeho spracovaní možno dosiahnuť vysoký lesk bielej alebo žltej farby. Je to veľmi cenný materiál, pretože môže ušetriť životy slonov, mrožov alebo nosorožcov.

Vyrobky06.jpg

Vyrobky07.jpg

Vyrobky08.jpg

Vyrobky09.jpg

Vyrobky10.jpg

Vyrobky12.jpg

Vyrobky11.jpgVyrobky13.jpg

 

Muži vyrábajú hroty na oštepy a šípy z palmového dreva. Vedia taktiež vydlabať kvalitné kanoe. Z dreva zhotovujú aj rôzne stolce a kuchárske náradie. Sú špecialistami na rezbárske práce zložitých figúr a stĺpov, ktoré slúžia pre rituálne potreby šamanov prípadne na odpredaj turistom.

 

Obchod

Banány sú a vždy boli hlavným obchodným artiklom. Prevážajú sa loďami, ktoré putujú medzi Dariénom a Panama City, alebo nákladnými autami po dariénskej ceste. Časom Indiáni rozšírili svoj sortiment o sladké zemiaky bataty, kukuricu, ryžu, avokádo, citrusy a orechy. Pletené koše sú žiadaným produktom aj pre miestnych obyvateľov a rôzne ozdobné artefakty sú lákavým turistickým tovarom po celej Paname.

Ženy Emberá vyrábajú ozdobné predmety a náhrdelníky a ich výrobky potom muž odnesie na trh a speňaží.

Zeny10.jpg

ZenaDieta01.jpg

Zeny11.jpg

Chov prasiat a iných domácich zvierat pomáha Indiánom zadovážiť si západný tovar - balené potraviny, galantérny tovar, nástroje a toaletné potreby.

Indiáni majú problém zamestnať sa v mestách alebo vo väčších dedinách. Je to najmä pre ich nedostatočnú vzdelanostnú úroveň, citeľný je však aj vplyv predsudkov, kvôli ktorým stále nie sú vnímaní rovnocenne s inými Panamčanmi. Ak však navštívite hocijakú osadu Indiánov, rýchlo pochopíte, že sú so svojím životom spokojní a po civilizácii alebo práci v meste vôbec netúžia.

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Knižný cestopis "Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života" je v tlačenej forme vypredaný, k dostaniu je iba e-pub verzia.

Cestopis obsahuje približne 130 plnofarebných fotiek a okrem autorovho autentického popisu písaného „priamo zo srdca", titul obsahuje aj teoretické časti o živote a zvykov spomínaných Indiánov (mýty a legendy, pytačky, svadba, pôrod, pohreb atď).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.


Už ste čítali?