Prehltnúť, či neprehltnúť? (20.kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 27.6.2009 o 17:15 | (upravené 30.1.2019 o 8:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2906x

Šéf mi odpustil. Aspoň sa tak tváril. Mal som ho ale na háku. On sa však veľmi radoval, keď zistil, aký zdroj nápadov v sebe skrývam. Ale vo mne nič nebolo. Bol som len médiom spojenia s kozmobankou šialených nápadov, nič viacej.

Nazýval ma pozitívnou studňou s neuveriteľnými nápadmi, ktorú samozrejme neobjavil nik iný ako on. Navŕtal ju a mal automaticky právo z nej do bezvedomia čerpať, a samozrejme to aj ďalej predávať. Bol ako nenažraný egocentrický škrečok, taký príznačný pre túto dobu - len si pchal do tej svojej žgrane a vytváral sebecké zásoby. A samozrejme druhým hádzal omrvinky, aby moc nepyskovali.

Raz mi Juraj navrhol, nech sa odtrhneme. Keby nebol šikovný manažér a nevlastnil závideniahodný organizačný talent, asi by som mu odvetil „nie". Ale takto som bez zaváhania súhlasil.

Začalo sa nám neuveriteľne dariť. Pretiahli sme k sebe časť kokotových klientov a jeho išlo roztrhnúť. Nič sme ale nerobili neférovo, jemu sme priali len to dobré. Zákazníci za nami chodili sami. Juraj vravel, že kvôli mojim nápadom a ja som mu zdvorilo oponoval, že to kvôli nemu, lebo majú radi zodpovedných - takých, aký je aj on. Tešia ich dodržané termíny a k spokojnosti dotiahnutá práca.

 

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?