Nezdá sa ti, že tvoj život je nejaký divný? (18.kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 26.4.2009 o 20:01 | (upravené 30.1.2019 o 8:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2570x

Musel som tú prácu zobrať. Ale hlavne som chcel. Môj obrat správania sa v živote a zodpovednosť k Soni a k ešte nenarodenému maličkému ma len pozitívne motivovali.

- Vy ste Rudov syn? - spýtal sa ma výkonný riaditeľ druhej najväčšej reklamnej agenúry v našom meste.

- Kto je Rudo? - zostal som najprv v pomykove, pretože všetci sme otca volali Klever. - Áno, áno, ja som jeho syn, - naprával som chybu, keď mi zaplo.

- Viete robiť s Adobe sadou a Corelom? - pokračoval chladno.

- Áno, viem, - odvetil som.

Pre okolie veľký šéf, pre mňa nadutý ignorant v saku, chytil interný telefón a povedal:

- Juraj, okamžite príď sem. Zabehneš nového človeka.

„Nazval ma človekom? Dobre som počul? Nie som len rohožka, ktorej každý mesiac pošle pätnásť litrov na účet a on si za to bude na istom, že môže hocikedy prísť k môjmu stolu, rozkázať mi, aby som si ľahol na zem a utrie si do mňa svoje topánky ušité z krokodílej predkožky? Bez výčitiek ma bude môcť buzerovať a vybíjať si cezo mňa hnev, ktorý sám nevie ovládať.

 

 

Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?