Giewont - poľský národný vrch

Autor: Pavel Baričák | 23.11.2008 o 11:44 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  11296x

Síce som sa vrátil z potuliek Indiou (áno, napíšem aj reportík z tejto úžasnej krajiny, len si musím nájsť na to čas, pretože je toho skutočne veľa – dojmy, myšlienky, fotky i zážitky) a za oknom mi ľahol čarokrásny biely koberec (mňa ten sneh vždy tak po roku dostane!), ale ja som sa dnes rozhodol, že uverejním krátky reportík a fotečky z môjho septembrového výstupu na polský národný vrch Giewont. Asi mojej duši chýba slniečko, alebo moja poriadkumilovná myseľ chce mať ďalší restík z krku – takčitak, Giewont je famózny a čaká i na vás.

            Poľský národný vrch Giewont (1 894,5 m n.m.) síce nepatrí medzi najvyššie vrcholky Tatier, ale napriek tomu je jedným z najvýznamnejších a najnavštevovanejších vrcholov poľskej strany pohoria. Jeho vápencové strminy a 600 metrov vysoká severná strana tvoria typickú siluetu možnú vidieť zo Zakopaného.

            Na počiatku 20. storočia sa rozhodli veriaci zo Zakopaného podľa talianskej módy vybudovať kríž na niektorom tatranskom vrchole. Vybrali si Giewont a 27.9.1900 tu správca zakopanskej fary Kazimierz Kaszelewski vysvätil veľký drevený kríž. Ten však náhle zničila víchrica. Dnes na vrchole stojí 15 metrov vysoký oceľový kríž, ktorý zhotovila železiareň Józefa Góreckého z Krakowa. 17,5 metru vysoká konštrukcia (2,5 m je v skale) sa skladá z 400 častí a váží 1800 kg. Na vrchol Giewontu ju so 400 kg cementu a 200 panvicami vody vynieslo 3.7.1901 päťsto veriacich z Hali Kondratowe. Dňa 19.8.1901 kríž vysvätil lvovský biskup Władysław Bandurski.

V Tatrách podľa polskej legendy spia rytieri, ktorí prídu v núdzi pomáhať národu. Nejvätší z nich zkamenel práve v Giewonte. Leží na chrbte s hlavou obrátenou na západ. V skrížených rukách drží na prsiach štít. Keď sa v Polsku dejú zlé veci, rytier sa pokúša vstať a bojovať za pravdu. Naposledy se vraj taký pokus odohral roku 1981, keď bol v Polsku vyhlásený výnimočný stav. Skaly a balvany, ktoré vtedy padali z Giewontu, boli dôkazom toho, že rytier sa pohnul.

            Na vrchol Giewontu vedie niekoľko výstupových trás. Najkratšia (1,5 hodiny) vedie po modrej turistickej značke z Hali Kondratowe. Tu, priamo pod skalnými zrázmy Giewontu, sa nachádza turistická chata s kapacitou 28 lôžok. Na mieste dvoch jej predchodkýň z rokov 1910 a 1933 ju v rokoch 1947-48 postavilo Poľské tovaryšstvo tatranské podľa projektu B. Laszczka. Prvým chatárom bol známy predvojnový lyžiar-olympionik Stanisław Skupień. Chata stojí v nadmorskej výške 1 333 m n. m. a v zime je ohrožovaná mohutnými lavínami. Ani v lete nie je úplne v bezpečí. Dňa 29. mája 1953 spadla zo zrázu Giewontu mohutná kamenná lavína. Jeden balvan vážiaci približne 30 ton prerazil roh chaty a z polovice preletel do jedálne, ktorá bola na šťastie v tom čase prázdna. Ďalší skalný blok s hmotnosťou okolo 70 ton se zastavil len niekoľko metrov pred budovou. Balvan, ktorý prerazil budovu dnes leží tesne pri chate a pripomína túto udalosť.

            Aj keď vrchol Giewontu nedosahuje hranice 2000 m, výstup nepatrí k ľahkým prechádzkam. Výstup sa nedoporučuje v zime a nebezpečný je aj v čase búrky. Ako som už spomínal, najkratšia cesta na vrchol vedie z Hali Kondratowe, ale ja som šiel na tento kopec zo Zakopaného a výstup mi mojim priemerným tempom trval dve a pol hodiny. Je to príjemná jednodňová túra, ale treba počítať s 1000 metrovým prevýšením. Tesne pod vrcholom sa ide po reťazami istenom chodníku. Vápencové skaly Červených vrchov sú na tomto úseku dohladka vychodené, preto sú reťaze na tomto úseku nevyhnutné. Skaly na chodníku sú nebezpečné, dosť sa na nich šmýkalo. Do niekoľkých skál boli pred pár rokmi vybrúsené stupy, tie sa však tiež šmýkajú. Na vrchole býva počas slnečných dní množstvo ľudí, predsa len Giewont je poľský národný vrch. Neodporúča sa sem ísť, ak vo vzduchu visí búrka. Blesky vraj bijú do vrchu kvôli krížu a mokré skaly na chodníku sa premenia na klzisko. Tak len toľko som dneska chcel. A teraz už šup ho hodiť „kuk“ na fotečky.

Buďte šťastní, Hirax

 

PS: Rozhodol som sa môj panamsko-kostarický "cestopisík" vydať aj knižne. Dátum realizácie som si predbežne stanovil na máj 2009, ale to vás budem ešte na mojom blogu informovať. A ešte jeden dátumík: vo štvrtok, 19.2.2009 sa v martinskej kaviarničke Kamala uskutoční moje rozprávanie a premietanie fotiek z potuliek po Indii. Vstup je zdarma a všetci ste vítaní. Hirax

 

Skokanský mostík

Skokanský mostík, na ktorom sa v ten sobotňajší podvečer diali dokonca preteky. 

Informačná tabuľa

Ufff, začíname. Tieto tabule na začiatkoch túr sú neprajnícke... bŕŕŕ

Ovečky

Zjavili sa ovečky a ľudia museli ísť z cesty. Aspoň raz to bolo naopak.

Cesta 01

Príroda si začala chystať pastelky. Dostala chuť maľovať.

cesta 02

Chata

Chatááá! Prestávka, voda, záchod, chleba, slnko... 

Kobylka

Hra iba pre vás: Máte päť sekúnd na to, aby ste našli na obrázku aspoň jedno zviera. Začíname!

Ja a bracho

Ja a jedna úžasná duša - môj bracho.

Cesta 03

Cesta 04

Poďte, dáme si jeden jazykolam: Mravenčekovia sa mravenčekovali v mravenčekovnisku.

Dievcatko

"Síce mám mladé nohy, ale mne sa už proste nechce! Nejdem ďalej, to si vyhoďte z hlavy!!!"

Cesta 05

Cesta 06

Cesta 07

Dávam do pozornosti trávové ostrovčeky - milujúce to bradavice zeme.

Cesta 08

Ťaví chrbát - vzdúva sa, koža je napätá, stačí málo, praskne a pohltí tie malé štekliace blchy špacírujúce sa drzo po ňom!

cesta 09

"Ja som skala - pyšná a hrdá! kto je viac?"

Cesta 10

Cesta kríž

"Ufff, krížik, konečne sa približuješ...," - dychčím ako havo. 

Cesta 11

Cesta 13

Cesta 14

Už len sneh, igelit a šup sa po riti do údolia, čo?

Cesta 15

Konečne na vrchole.Tu som si ľahol, poprosil horu o energiu a na hodinu zaspal. Občas ma zobudil burácajúci vetrisko, ale ja som mu bol za to vďačný, pretože až po pár sekundách som si vždy uvedomil kde som a pohľad na to božské horstvo vždy stál za prebratie sa do nebeskej reality. 

Kriz s ludmi

Hore bola tlačenica ako v priornom dome dva dni pred Ježíškom.

Opacha

"No, opacha, ja by som ťa nestaval! Ale vyzeráš majestátne, to je pravda. Síce na tomto zábere by si ťa mohli niektorí ľudia zmýliť z elektrickým stĺpom stojacim na nejakej polianke medzi mestom a elektrárňou. A neurážaj sa! Proste je to tak!"

Na kopci

"Ale čo to trepete, aký je Hirax pribratý! Tak tam fúkalo, že som sa ledva na tej skalnej hranici udržal (tužiac byť na fotke v pozadí s obrazom). To len vietor mi vošiel pod tričko, do nohavíc a mal chuť ma opanovať, hrať sa so mnou a preveriť moje kosti, či vydržia zimu..." 

Cesta 17

Cesta 18

Dolu

Cesta dolu bola trošku horšia. Veru sa tam aj jednej pani šmyklo a muselo sa čakať.

Cesta 19

Cesta spat

Vám vravím, Václavák je nič.

Kamienky zelenkasté, peknučké...

Kamienky zelenkasté, peknučké...

Gjewont

"Áno, áno, Gjewont - si krásny, my to vieme."

obloha

Keď Boh utiera s oblakom nebo (aby na nás lepšie videl a mohol sa zabávať ).

cesta 22

Cesta spat 04

Niekto ide hore, niekto dole - taký je život.

Konik 01

Koník koníkovský z čeľade koňovitej. Môžete mi veriť, v zoológii som doma. (To už sme v mestečku, to nebolo na vrchole, xixi).

konik 02

Koník koníkovský z čeľade koňovitej s plynovou maskou (no čo ten človek kvôli lenivosti nevymyslí, však? Aj  vrece spĺňajúce tie najprísnejšie kritéria automatického kŕmenia vyhúta, len aby mohol oddychovať). 

veverička

Lúčim sa s vami s veveričkou. Vôbec sa nebála ľudí (nechápem, hmhm) a bez ostychu sa dala kŕmiť. Škoda, že nemôžete vidieť za aký krátky čas dokázala zjesť oriešok a ako obratne si ho držala vo svojich labkách. A že vy neviete jej presný názov? No veď to je veverička veveričkovitá z rodu veveričiakov. Jáj, také ľahké a vy to neviete. No nič, končím. Buďte šťastní.  

 

Hirax

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.


Už ste čítali?