Červenšie oči som v živote nevidel (29.kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 25.4.2008 o 0:10 | (upravené 31.1.2019 o 9:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2808x

Prišiel som k Nike. Bola v zúfalom stave. Na tvári jej kvitli modriny, ktoré dokrášľovali rozmazané a zle odmaľované šminky. Vyšla z vane, v ktorej sa doteraz močila, a keby som nezazvonil pri jej dverách, ležala by tam asi dovted

X+

Jemnučko som začal rozhovor. Šlo to pomaly, ale šlo to. Všetko som z nej dostal. Do detailu. Muselo to z nej ísť von, nebolo inej cesty. Nepočúvalo sa to ľahko, ale držal som sa, aby mi nevlhli oči. Mala toho v košíku nakúpeného dosť, nechcel som jej ešte viacej pridávať. Všetko sa mi to premietalo pred očami a jedol som to plnými varechami. Padalo mi to z tváre do lona, kde sa to topilo a nasakovalo cez nohavice do môjho tela. Pchal som si čo najviac do úst a každým sústom som sa modlil, aby to z nej ubúdalo a mne sa kopilo. Nevadilo mi to, bol som tam na to.
Nechcela ísť na políciu. Neverila, že jej môže vnútorne pomôcť, keby pred ňu postavili tie dve zvrhlé neľudské osoby, ktoré by z otočky nakopala z plnej sily do rozkroku a potom by ich hodila skrútených od obrovskej bolesti cez palubu zaoceánskej lode do rozbúreného otvoreného mora. Bola naplnená nezmieriteľnou hanbou a tú z nej mohol dostať jedine čas. Hladkal som ju po vlasoch, až kým od vysilenia nezaspala.
 


Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?