Od mäsiarky k Bohu (24.kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 21.11.2007 o 12:04 | (upravené 31.1.2019 o 9:27) Karma článku: 11,51 | Prečítané:  3253x

Začal som vnímať zvuky okolo seba. Nejaká francúzština. Bál som sa otvoriť oči. „Dostal som sa do francúzskeho pekla, aby som to mal o to tvrdšie,“ pomyslel som si, „budem tisícročia umierať a s nikým si už nepoviem ani len jedno

X+

A potom som sa rozplakal. Ráchel sa otočila ku mne a začala sa smiať:

– Čo ti je, miľubko môj prekrásny? Čo zlé sa ti prisnilo? – hladila ma po vlasoch.

Vyhrabal som sa z pod periny a objal ju. Stískal som ju pevne ako dieťa prvýkrát rúčku bicykla, až som ju skoro rozpučil.

– Ráchel, veľmi ťa ľúbim! Si pre mňa všetko, všecičko! – plakal som jej do lona.

– Aj ja teba, Kleverík môj, veď ty to vieš a cítiš. Čo také zlé sa ti snivkalo? – bojovala o pravdu.

– Nechcem o teba nikdy prísť. Nechcem sa o teba s nikým deliť! Ľúbim ťa neskutočne obrovskou láskou! – nemohol som prestať nariekať.

 


Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?