Ja ťa zabijem skôr (20. kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 3.10.2007 o 10:40 | (upravené 31.1.2019 o 9:20) Karma článku: 11,25 | Prečítané:  3706x

Boli sme s Ráchel zamilovaní až po uši. Stiahli sme si z neba jeden obláčik. Ten najkrajší, ktorý sa nám videl. Vyvalili sme sa naň a všetko nám bolo ukradnuté. Leteli sme sa na ňom ako americký turista v čínskej drožke na námestí

V tomto čarovnom opojení sme sa raz niesli mestom. A čo nechcela náhoda – oproti nám kráčal Mat, Veronika a malá Júlia. Niečo vo vnútri mňa sa začalo hlasno smiať. Uchechtávalo sa a popritom ukazovalo prstom na blížiacu sa trojicu: „Tam si mal byť namiesto Mata predsa ty.“

Predstavil som si, ako kráčam s Veronikou, obidvaja rodičovsky držíme Júliu za ručičky a oproti nám ide Ráchel so zmrzlinou v ruke. Je vysmiata ako lečo. Míňame sa, letmo sa pozdravíme a mne niekto dvadsaťcentimetrovým klincom vyšetruje srdce. Je mi nesmierne smutno, platonicky sa otáčam za osôbkou môjho oslnenia, ale tak, aby to žiarlivá Veronika nepostrehla. Nadávam si, že som to vtedy nevydržal a že som sa upol na prvú ženskú, ktorá o mňa prejavila záujem. Obrovská chyba na určitú časť môjho života. 

 


Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?