K...a, kde je dno? (16. kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 9.8.2007 o 3:31 | (upravené 31.1.2019 o 9:13) Karma článku: 11,73 | Prečítané:  3443x

Nikam som nešiel. Zavolala a prišla sama. Vierka zo Zvolena. Neveril som vlastným ušiam. „Ahoj, Klever. Som u vás v meste.“ „Vierka, do pekla, čo tu robíš?“ spýtal som sa a už som cítil, ako som v nej. „Vraciam sa z Blavy. Zaspala

X+

A bolo to von a ani to nebolelo. Zástup gratulantov stojacich v organizovanom japonskom rade na metro mi začal drviť pravicu. „Si pašák, vedeli sme že to dokážeš,“ tľapkali ma po pleci, „dostal si to z nej!“

„Tvojmu mužovi to nevadí?“ pokračoval som posilnený uznaním davu.

„Nie. Vie o tom. Raz sa bol dokonca na mňa anonymne pozrieť. Páčilo sa mu to, ale musel odísť. Žiarlil.“

„Kde si sa to naučila?“

„Doma. Krútila som sa okolo nočnej lampy.“

„To žartuješ...“

„Nie, skutočne.“


Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?