Hrianku našu každodennú, daj nám aj dnes... (12. kapitola)

Autor: Pavel Baričák | 18.6.2007 o 9:54 | (upravené 31.1.2019 o 9:06) Karma článku: 13,28 | Prečítané:  3974x

„Čo tu stojíš a hľadíš tak vystrašene na tú Billu, ako bezdomovec do sudiaka?“ Otočil som sa. Vedľa mňa stál Števo s partiou. Niesli si so sebou bubienky a ako som ich poznal, tak určite aj nejaké omamné látky. Boli oblečení v roz

X+

„Nejdeš si s nami do lesa zabubnovať?“ spýtal sa ma Števo.

„Koľko máte jointov?“

„Nemáme kurivo. Spravili sme si hrianky.“

„Minule som bol z toho vystrelený dvanásť hodín. Rád by som si pamätal najbližší Silvester.“

„Neboj sa, toto je taká lajtka.“

„Poznám tie vaše lajtky. A v noci ma nájdu ležať holého vo fontáne v strede mesta, čo? Alebo budem nadväzovať hlboké priateľstvo s parkovacími hodinami, prípadne viesť dlhosiahlu filozofickú debatu o svetovej politike s bankomatovým automatom,“ nedal som sa.

 


Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?