Pavel Baričák
Vietnam (15.) - deti
Posledný diel foto seriálu z Vietnamu nevenujem nikomu inému ako deťom. Tým čistým dušiam, ktoré ešte neriešia, ibá "sú".
Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643" href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643">Anketa</a> od <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/" href="http://blueboard.cz/">BlueBoard.cz</a> Zoznam autorových rubrík: Vždy pripravený!, Šlabikár šťastia 3., Šlabikár šťastia 1., Šlabikár šťastia 2., Vzťahy (Úvahy), Tak plače a smeje sa život, Zachráňte malého Paľka!, Po stopách komedianta, Sárka Ráchel Baričáková, Sex (Úvahy), NEVERŠOVAČKY (Básne), PRÍBEH MUŽA (Básne a piesne), SEKUNDU PRED ZBLÁZNENÍM (Román, KÝM NÁS LÁSKA NEROZDELÍ (Román, RAZ AJ V PEKLE VYJDE SLNKO/Rom, ČESKÁ REPUBLIKA (CESTOPIS), EGYPT (Cestopis), Ekvádor (Cestopis), ETIÓPIA (Cestopis), FRANCÚZSKO (Cestopis), INDIA (Cestopis), JORDÁNSKO (CESTOPIS), KOSTARIKA (Cestopis), Mexiko (Cestopis), Nový Zéland (Cestopis), PANAMA (Cestopis), POĽSKO (Cestopis), SLOVENSKO (Cestopis), THAJSKO (Cestopis), USA (Cestopis), VIETNAM (CESTOPIS)
Posledný diel foto seriálu z Vietnamu nevenujem nikomu inému ako deťom. Tým čistým dušiam, ktoré ešte neriešia, ibá "sú".
V predposlednom vietnamskom fotopríbehu sa vraciam k stromom, rastlinám a umeniu domácich aranžovať túto pozemskú zelenú manu.
Dnes toho moc k danej téme nenapíšem. Väčšina záberov je zo zoologockej záhrady z oblasti Mekong Delty. Hmm, vlastne ani neviem, či sa to dá nazvať ZOO-om. Klietky zhrdzavené, areál schátralý, zvieratá unavené teplom... A množstvo hadov, pretože ZOO zároveň slúžila aj ako výskumná stanica, ktorá odoberala týmto zvieratám jed potrebný na výrobu liekov a iných vecí. Ale nebojte, prvá polovička záberov bola získaná poctivo počas cestovania :-)
Da Lat - prezývaný tiež ako mesto večnej jari - sa nachádza v oblasti Centrálnej vysočiny. Nájdete tu niekoľko palácov, z ktorých najznámejší je Letný palác cisára Bao Daie (posledného cisára Vietnamu), ktorý bol postavený v roku 1933. V Da Late môžete navštíviť aj pagody Linh Son a Linh Phong. Vznikli v 30. a 40. rokoch a vyznačujú sa udržiavaným okolím, ktoré lahodí oku. My sme zbehli aj dva vodopády v okolí, prazvláštny dom, ktorý stavala vietnamská architektka (študovala v Rusku, už má cez 70 rokov a chýba jej dostavať poslednú tretinu uletenej budovy), previezli sme sa dlhočiznou lanovkou, ktorá ponúka úžasný výhľad na cele toto prekrásne okolie.
Z východnej strany obmýva Vietnam Južné čínske more. Ja osobne som navštívil len južné pláže, ktoré boli pokryté bielym pieskom a chránené pred výkyvmi teplôt piesočnými dunami. Preto tam (aj v období dažďov) prší málokedy. Síce sa nedalo potápať, ale v čase, keď severnejšie prší, tvoria sa veľké vlny vďaka ktorým sa tam schádzajú surferi zo všetkých strán sveta. Pláže lákajú aj milovníkov windsurfingu a kitesurfingu. Naopak, vietor je nepríjemný pre pasívnych milovníkov odpočinku. Nie je to veru nič príjemné, keď máte všade piesok...
Taká obrovská krajina, akou Vietnam bezpochyby je, musí mať taktiež aj tisícku rôznych tvári. Tu je pár oblekov v akých sa ukázala mne - vyschnutá, púštna, posiata množstvom hrobov, zelená, džungľovitá, hornatá, chudobná, tichá...
Akí sú vietnamskí ľudia? Milí, pokorní, pracovití a väčšinou chudobní. Nevedia po anglicky, ale napriek tomu sa vám budú snažiť poradiť. Ktorí majú to šťastie a môžu podnikať v turistickej oblasti (reštaurácia, obchodík, služby), začínajú sa mať trošku lepšie. Áno, Vietnam mi pripomínal obdobie tesne pred nežnou revolúciou - drvivá väčšina obyvateľstva je na tom sociálne rovnako, republika sa snaží byť naklonená podnikaniu. Vyzvedal som aj náladu voči Američanom a odpoveď ma prekvapila: "My chceme mier. Čo bolo, to bolo. Sú vítaní. Všetci. Naša krajina je nádherná, nech sa príde pozrieť celý svet." Pochopili. Turisti sú peniaze...
Pri dnešných fotopotulkách Vietnamom sa dostaneme k trom vodopádom. Hneď ten prvý dokonale vyplnil vetu o tom, že cesta je cieľ, pretože červenobiele skaly v kontraste s modrou oblohou a zelenými palmami vysoko prevýšili malý vodopádik na konci cesty. Ostatné dva boli mohutné a krásne. Niekomu by snáď vadilo množstvo turistov, ktoré k nim nahnali turistické autobusy, ale to im ani zďaleka nemohlo ubrať z ich čara.
Asi 200 km severovýchodne od Saigonu leží rybárske mesto Phan Thiet, ktoré je miestnym známe ako veľkovýrobca rybej omáčky (základ vietnamských pokrmov) a bohatším obyvateľom Saigonu a hlavne zahraničným turistom ako plážové stredisko s nádhernou 12 km dlhou piesočnatou plážou. Okolie Phan Thiet je posiate plantážami s miestnou lahôdkou - ovocím „dragoon fruit". Ak ste sa s ním ešte nestretli, jedná sa o plody s bielou dužinou a množstvom malých čiernych jadierok tak trochu pripomínajúce novozélandské kivi.
Mekong Delta. Názov nemeckej techno thrash metalovej legendy? Nie, tentoraz mám na mysli ústie mohutnej rieky v Južnom Vietname. Dostanete sa k nej hodinovou jazdou po diaľnici (veľa ich nemajú) zo Saigonu. Popri ceste sa bude mihotať množstvo ryžových políčok v ktorých budú paradoxne umiestnené hroby. Tam jeden, hentam tri. Žeby pozostatky z americkej „mierovej" misie? Možno. Veď práve delta Mekongu bola v tých rokoch viac ako dobrá skrýša pre zamestnancov s logom Vietkong. Keď som sa tam vyskytol, ani som sa nečudoval prečo.
Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety - zanedbané domčeky, vidiek disponujúci plechovými, drevenými, kamennými ošarpanými domami, mestá plné na seba nalepených domov, všade káble a nedoriešené elektrické vedenia. Väčšinou šeď a priemer tak typický pre pozostatok ázijského socializmu. Ľudia vo Vietname sú zvyknutí bývať v domoch s mikrorozlohou, ale o to viac sú ich domovy stúpajúce k nebesiam. Ale kde-tu sa blysne skvost a vtedy to stojí za to...
Zhruba 50 kilometrov od rybárskeho mestečka Mui Ne sa nachádzajú biele a červené duny. V strede vietnamskej hojnej zelenej vegetácie sa pred nami zrazu objavila púšť s bielym pieskom a ako prsteň na ladnej ruke prírody sa vedľa nej pyšne trblietalo jazero Lotus. Červená púšť bola o tridsať kilometrov ďalej a keďže sa nachádzala pri hlavnom cestnom ťahu, jej nádhere trošku ubrali parkoviská prepchaté autobusmi lačných turistov. Väčšinou bohatých Rusov, ktorí ušli pred sibírskou zimou do teplej Ázie.
Počas môjho túlania sa svetom som videl rôzne systémy dopravy, ale Vietnam môžem zaradiť po Indii za druhý najväčší cestný chaos, aký som kedy videl. Samozrejme ide ten, kto trúbi. No napriek tomu, že pre Európana vyzerá nálet motoriek, drzí boj o priestor a snáď 360 stupňové videnie vodičov ako zhmotnený zmätok, nehody sa vraj dejú v malom počte. Videl som len dve. Žiaľ, jedna skončila tragicky. Po ceste na deltu Mekongu ležala pred Saigonom na zemi zdemolovaná motorka. Telo obete bolo zakryté kobercom spod ktorého vytekala krv. Všade bolo množstvo zvedavcov, polícia. Pýtam sa domáceho: „Toto sa tu deje asi často, však?". So smutnými očami mi odvetil, že nie, že búračiek tu nie je mnoho a nieto ešte so smrteľným koncom.
Dnešný ázijský fotoseriál z Vietnamu venujem stromom, kvetom, zeleni a ich aranžovaniu. Vietnamci sú v tomto neskutočne šikovní a invenční ľudkovia, takže jeden seriál úpravy drevín a flóre im ešte určite venujem. Tak ak máte radi "žijúcu zelenú" a všetko okolo nech, nechajte si pásť oči...
Túto krajinu som sa rozhodol preniesť ju cez môj objektív trošku ináč, ako predošlé foto-cestopisy. Fotky som zadelil do kategórií. Dnes síce začnem nádherným rybárskym mestečkom Mui Ne, ale v ďalších pokračovaniach môjho fotoreportu sa zameriam napríklad výhradne na architektúru, portréty dospelých či detí, stromy a kvety či dopravu, alebo na nejaké ďalšie mesto. Vitajte teda v Ázii, mňou milovaným kontinentom. Je totiž farebný, pozitívny a pre mňa navýsosť voňavý.