Vypotácal som sa z hotela a nechal prievanu čiernych myšlienok otvorenú bránu: „Vyspala sa s niekým. Asi s bývalým... alebo s nejakým náhodným, mladým, pekným chalanom z jej dediny. A možno sa iba s niekým bozkávala... Iba? Jej slastné pery sa dotkli cudzích mužských pier? Zažmúrila tie nebeské oči a darovala mu jazyk? Och, nie. Prečo to tak bolí... ?! Čo som si to namýšľal za neskutočný blud? Že viem odpustiť neveru a budeme si verní do konca života? A možno iba dopredu zbytočne negatívne fantazírujem a vôbec nič sa nestalo. Stále je tu variant, že Nat si zo mňa iba vystrelila. Je taká, zvykne si robiť pekelné srandičky... Si debil? Dobre vidíš, v akej dobe žijeme, nezatváraj pred tým oči a prestaň sa klamať. Sex víťazí na všetkých frontoch, nevera našla v životoch moderného človeka úrodnú pôdu. Musíš vytriezvieť a naliať si čistého vína - Nat proste niekomu dala," krútila sa najhoršia zo všetkých možných odpovedí v chaose mojej mysle. pokračovanie článku
Začalo mi to tiecť cez hlavu, cez srdce, cez rozum, cez teóriu. Láska medzi mnou a Nat bola taká obrovská a dávajúca, až sa mi podlamovali kolená. Áno, vystrojila ma krídlami, ktoré ma povznášali, lenže koľko mi dávala, toľko mi aj brala. Teóriu na obranu som ovládal: Koľko lásky vyšlete, toľko musíte byť pripravení prijať aj opačnej energie. Ako veľa do neba, toľko aj do zeme. Vzťah na diaľku potrebuje silných jedincov. Takých, ktorí nerozmýšľajú, iba milujú. Horšie to bolo ale s praxou, pretože keď nemôžete svoju lásku objať aspoň raz za dva-tri dni, pochybnosti sa okamžite chytajú šance, aby ovládli vašu myseľ. Musíte byť rázny človek, aby ste ich pobili, alebo aspoň zahnali na nejaký čas za horu. pokračovanie článku
Objednal som sa k numerologičke na konzultáciu. Budúcnosť ma nezaujímala, lákala ma informácia, čo bolo medzi mojou a Natáliinou dušou v minulých životoch. Či sme sa stretli a boli už niekedy v minulosti partnermi. Ak áno, chcel som vedieť, či máme medzi sebou karmický dlh alebo sme len spriaznené duše z tej istej školskej triedy v tom druhom svete, ktorý je naším pravým domovom. Ten, do ktorého sa všetci po smrti vraciame. Kde hodnotíme naše prežité životy - čo sme zvládli a čo nie. Kde sa pripravujeme na opätovné narodenie na nejakú planétu, aby sme znova cítili a vnímali svet cez fyzickú obálku či iný dimenzionálny obal, a získavali tak nové poznatky, ktoré sa v iných priestorových a časových jednotkách naučiť nedajú. pokračovanie článku
- Kde si, ty somár? - osopil sa na mňa basák Slavo. pokračovanie článku
- Čau, láska. Čo robíš? - pýtal som sa Nat cez mobil. pokračovanie článku
Moja predošlá frajerka sa volala Kika. Vzdali sme to po spoločnej dohode. Náš vzťah už po roku stratil iskru dlhodobej existencie. Najprv som jej podaroval kopačky ja, no nejako sme sa dali znova dokopy. Potom sa so mnou pre istotu rozišla ona. To sme už nerozchodili. A dobre sa stalo. Síce sme si ešte dva mesiace vymieňali emaily, kto je aký zlý človek, ale nakoniec sa hladina mora výčitiek ustálila a po pol roku sme si začali opäť telefonovať a občas sa aj stretli. Všetko prebiehalo samozrejme bez sexu, lebo tak by sme to ťahali, až kým by Kika neprešla prechodom. pokračovanie článku
Rozum sa vo mne bil so srdcom. Kým srdce zastávalo lásku, rozum ovládal všetky protiargumenty. Srdce bolo ako pojašený, od radosti si spievajúci vtáčik v korune stromu, ktorého načisto omámil božský cit. Rozum však vystupoval ako autoritatívny profesor. Nasrdene švihal trstenicou po lavičke pod tým stromom, nech s tým srdce okamžite prestane, priletí späť na zem a vráti sa do tela. pokračovanie článku
Dnešná doba sa ženie rýchlo, ako keď kočiš šialene práska kone bičom. Technika, vzdelanie, dopravné prostriedky, výskum, spoločnosť, médiá, informovanosť, vzťahy, ale i láska sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie ako v minulosti. Stačí vám vybehnúť na chat a o týždeň viete o dotyčnej duši toľko, čo by ste sa ešte pred sto rokmi nedozvedeli ani keby ste s vyvolenou komunikovali cez listy celý život. Technický pokrok vytvoril z našej planéty najväčšiu zoznamovaciu kanceláriu vo vesmíre. pokračovanie článku
Nahrali sme singel. Major label nás totiž vyhnal do štúdia nahrať tri piesne, ktoré podľa nás mali mať najväčší potenciál stať sa hitom. Keď sme ich zvečnili na mechanický nosič a ľudia z nahrávacej spoločnosti si vybrali jednu z nich, nasadili ju ako pilotný singel do všetkých rádií. Pieseň sa neskutočne chytila, a tak sme k nej rýchlo natočili videoklip, ktorý ju mal podporiť. pokračovanie článku
Na druhý deň sme hrali v klube v jednom malom mestečku pri Bratislave. Mal som rád malé sály. Energia sršiaca z kapely preskakovala na ľudí natlačených na odposluchy a vracala sa k hudobníkom úžasne znásobená. Niekedy mnou prebehli zimomriavky a tvár mi sťahovali neovládateľné tiky, lebo telo už nevedelo prijať toľkú vlnu energie, takže ju muselo nemilosrdne vylúčiť cez grimasu von. pokračovanie článku
Bol som o týždeň starší, znova bol piatok a ja som pred odchodom na koncert opäť vyhodil chlieb začínajúci plesnivieť do odpadkového koša. „Už ťa nevyberiem, sľubujem ti to. V pokoji skonaj v hryzadlách mikroorganizmových potvoriek," lúčil som sa s umierajúcou necelou polovičkou bochníka, bral do ruky kufor s gitarou a letel do auta. pokračovanie článku
Vošiel som do podniku. Po dvoch krokoch ma zastavila milá slečna, ktorej vystrčené lopatky obtiahnuté kožou strážila gorila navlečená v kvádre. Povedal som si, že ak tá opica do minúty neprehovorí, volám ZOO. pokračovanie článku
Koče sa zvyknú občas predbiehať. Niekedy sa stane, že sa aj rozbijú. Rútia sa závratnými rýchlosťami ulicami z kamenných kociek. Skala voľne ležiaca na ceste si však vždy na to svoje koleso počká. Koč ladne nadvihne a v tento okamih by stávkou posadnutí ľudia dali do hry celý majetok, že koč opäť dosadne na zem a upokojí sa. Ale mýlili by sa. Škrípajúce drevo-železné monštrum stráca balans, robí piruety, po ktorých by nejeden krasokorčuliar vrelo zatlieskal. Rachotu je zrazu viacej ako vzduchu, triesky sa náhlia do kúdolov zobudeného prachu, pouličná apokalypsa sa začala. pokračovanie článku
Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax
hiraxhirax.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
