– Páči-nepáči, ale ako to vyzerá?! Je chudá, potrebuje nosiť voľnejšie nohavice, aby to zakryla.
– Asi to nechce zakrývať...
– Ako sa jej môžu páčiť chudé nohy v legínach a k tomu čižmy?
– Neviem, oci, veď sa jej opýtaj.
– Ja sa jej nič pýtať nebudem. Povedz jej to ty!
– Ale mne sa páči, že má svoj vlastný štýl. Nech si oblieka to, čo chce ona, tak ako to cíti.
– Ježišikriste, čo je toto za svet? Všetko je úplne naopak! Robte si, čo chcete!
– Dobre, dajme si dobrú kávu a porozprávaj mi, čo sa nosilo, keď si bol mladý ty.
Kedysi by som možno nevedela prejaviť takú trpezlivosť s otcovými zastaranými názormi. Ani ochotu vypočuť si ho. No nedávno som sa zamyslela a prišla na to, že starší ľudia to majú ťažšie ako my mladší. Už len preto, že oni sú na svete dlhšie a boli na niečo zvyknutí. A tak im robí problém pochopiť svojich potomkov, ktorých síce vychovali oni, ale sú iní, robia si, čo chcú, majú vlastné názory, ovládajú veľa vecí lepšie než oni, rozumejú sa počítačom, internetu... Staršia generácia si pripadá akoby odstrihnutá od života, nepotrebná, zbytočná.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu