Snažte sa dostať do zmýšľania detí

Autor: Pavel Baričák | 7.10.2015 o 9:46 | Karma článku: 6,89 | Prečítané:  2247x

V jedno ráno sme si s malým Leom umývali zuby. Hm, teda ja som si ich umýval, on si behal kefkou v ústočkách hore-dole, ale s čistením to nemalo veľa spoločné. Chcel však robiť to isté čo ocko, tak stál na svojom podstavčeku a 

a pozeral na mňa tými svojimi prekrásnymi veľkými okáľmi.
Vtom vošla do kúpeľne Sára. Chvíľku nás sledovala, precítila lásku medzi mnou a Leom, podišla k bračekovi a dala mu buchnát do chrbta. Leo sa zaknísal, ale nespadol.
Veľmi dobre som vedel, čo sa deje v jej hlávke. Žiarlila. Asi čakáte, že som jej dal výchovne po zadočku, aby zakúsila na vlastnej koži, aké to je. Prípadne že som spustil prednášku o tom, že „nik sa biť nesmie, lebo ani jej by sa nepáčilo, keby sa situácia vymenila a na stolčeku by sa so mnou bez slov láskala ona a prišiel by Leo a dal jej jednu preventívnu päsťou do chrbta“.
Ani jedno, ani siedmo. Zohol som sa k nej a z očí do očí som sa jej spýtal, či chce moje objatie. Pozerala na mňa ako bager na hlinu, nečakala takúto reakciu. Prikývla s úsmevom, „že áno, túži po mojom objatí“, na čo mi vletela do náručia. Keď sme sa dostískali a vyhladkal som ju po hlávke, odtiahla sa a ja som jej povedal: „Sárka, keď budeš chcieť nabudúce objatie od otecka, nemusíš udrieť Lea, dobre? Stačí mi to povedať. Ľúbim ťa.“ Zostala prekvapená, ako presne viem, prečo to urobila a že jej tak trochu vidím do mozočku. Alebo do duše?
Raz v noci som sa vracal z prednášky a počúval som rádio. Nejaká psychologička opisovala situáciu, keď chce dieťa v tej najhustejšej premávke samo prejsť cez priechod pre chodcov. Mamička sa to, samozrejme, snaží synčekovi vysvetliť, ale ten stále trvá na svojom a snaží sa jej vytrhnúť. Skrotenie dieťaťa bitkou priamo na verejnosti sme videli hádam všetci. Možno tým syna uzemníte, ale môže sa stať, že iba prilejete benzín do ohňa a malý sa začne krútiť, akoby ho uhryzol varan. Jedno je isté: na nejaký čas sa vaše duše vzdialia, lebo ste nenašli cestu, ako to vyriešiť s láskou. Daná psychologička navrhla, aby sa to mama snažila dieťaťu vysvetliť, a keby to nešlo, zmenila by jeho uhol pohľadu. Zobrala by ho na ruky a povedala by mu: „Vidíš, koľko veľa áut ide? Ty si nižší ako ja, ja mám zo svojej perspektívy lepší výhľad. Preto som ťa zdvihla, aby si videl, že by sa ti to asi nepodarilo, a tak ti dám teraz ruku a prejdeme cestu spoločne. Dobre? Aj tak to bude náročné. Zvládneš to?“
Keď bola Sárka ešte maličká, raz sa stalo, že sa pri obúvaní topánočiek usedavo rozplakala. Ešte nevedela dobre rozprávať, disponovala dokopy dvanástimi slovíčkami, takže verbálna cesta neexistovala. Chceli sme už ísť von, no pri opakovaných neúspešných pokusoch obuť Ráchel sme začínali strácať nervy. Hrozilo, že budeme situáciu riešiť radikálne. Plač-neplač, topánku bolo treba dostať na nohu. Nevedel som, čo za tým je, ale cítil som, že dcérka sa nám snaží niečo povedať. Zastavil som teda ženu, vyzul topánku a naklonil ju. Vypadla z nej maličká píšťalka.
Toto je názorný príklad, že deti majú naozaj veľakrát dôvod konať tak, ako konajú. No rodičia sú často vypätí, trpezlivosť je na bode mrazu, a tak sa z kolízie stane energetická kalvária.
Inak, ak by ste nevedeli, Sárka je škrečok, schováva všetko a zásadne tak, že do minúty už ani ona nevie, kam čo dala. To na margo tej „pite“, píšťalky, ako ju v tom veku volala. Ale myslím si, že v tomto sú takmer všetky deti profíci, takže ak ešte len plánujete rozšírenie rodiny, pripravte sa na straty. Deti sú kúzelníci, niekedy sa za vecou proste zľahne zem a v živote ju už nenájdete. Bežne miznú štipce, diaľkové ovládače od elektroniky, doklady, peniaze, príbory a iné kuchynské náčinie, jednoducho všetko, čo sa dá dočiahnuť a odniesť. Postupne si vytvoríte zoznam obľúbených skrýš, kde prioritne hľadať. Väčšinou sú to miesta, ktoré by dospelým nenapadli ani vo sne, takže aj tu vidno, akú majú deti fantáziu. Kvetináč, záchodová misa, práčka, vaňa, kôš, prípadne niečo objavíte napchaté v škáročke, 
o ktorej ste ani len netušili, že ju v domácnosti máte. Ja som raz týždeň hľadal dva svoje prstene. Našla ich manželka v medzere medzi knihami. 
A to sme sa Sárky asi trikrát pýtali, či ich nevzala a kamsi nezapatrošila. Mlčala ako týraný partizán, „o ničom nevedela“, a keď sme jej ukázali úkryt, kde tie prstene schovala, iba sa usmiala.
Rovnako tak sa s detstvom spája aj sebectvo. U našej Sárky je to jeden z prejavov jej neuveriteľného sebavedomia. Vie, čo chce, ide si za tým, dosiahne to a potom sa toho nepustí. Je ako bojový pes s pískacou bábikou v zuboch. Takže nemá problém udrieť hoci aj susedovho Jakubka, ktorého má síce veľmi rada, ale ak ide o jej autíčko, priateľstvo ide bokom. Vtedy skúšam všemožné triky, napríklad navrhnúť, že ak prestane na Jakubka útočiť a počká, bude mať hračku dvakrát tak dlho. Lebo vysvetľovania typu, že ak ona nebude požičiavať hračky iným deťom, tak ani jej nikto nič nepožičia, na malé deti veľmi nefungujú. Bodaj by aj fungovali. Deti žijú v prítomnom čase a vonkoncom ich nezaujíma, čo bude zajtra. Je to to isté, ako keď budete dvanásťročnému synovi vysvetľovať, že fajčenie škodí zdraviu a raz na to môže doplatiť. Jemu je ukradnuté, čo bude o dvadsať rokov. Považuje svoje zdravie za fungujúcu mašinu. Preto je možno oveľa účinnejšie navštíviť nemocnicu a ukázať mu pacientov s dierami v krku.
Vzhľadom na to, že v deťoch je obrovské množstvo energie, nedisponujú veľkou trpezlivosťou. Každý rodič vie, ako dokáže dieťa hnať túžba, a je jedno, či mu ide o to „konečne“ vyjsť z bytu, alebo sa „ihneď“ napiť , aj keby ste práve šoférovali na diaľnici. Keďže deti žijú v prítomnom okamihu, neberú do úvahy množstvo okolností, ktoré im bránia byť tam, kde zrazu chcú byť či držať v rukách niečo, čo si vymysleli ich zmysly. Ak sa rodič dá strhnúť detskou nedočkavosťou, môže byť o chvíľu požiar nervozity vo všetkých zúčastnených. Zase je teda na dospelom, aby vydržal tlak dieťaťa, ktoré ešte nemá dostatok skúseností, aby vedelo situáciu zvládnuť. Nezabudnite, učí vás a tentoraz sú to skúšky udržania pokoja, aj keď s revom pýta svoju fľaštičku mliečka, ktorá je, žiaľ, kilometer ďaleko zamknutá v aute.
Vraciam sa k téme, ale pri tej našej čarovnej nezbednici ešte zostanem. Raz sme sa šli sánkovať do Jasenskej doliny. Zaparkovali sme na parkovisku, vyložili deti z auta. V tej chvíli Sárka zbadala na zemi balónik. Špinavý, stokrát zašliapnutý lyžiarkami či topánkami. Pre ňu však bol ako nový, takže sa k nemu hneď rozbehla. Stihol som ju zachytiť a naložil som ju na sánky. Ešte chvíľu sa za ním otáčala, pokým som jej vysvetľoval, že ufúľané veci sa zo zeme brať nemôžu. Tu však musím priznať našu rodinnú „rozpoltenosť“. Teda že žena deti učí, že „zo zeme sa veci nedvíhajú, padnuté jedlo sa už nepapá“, moja mama pred nimi dvíha a zbiera zo zeme všetko, čo sa čo len trochu zaleskne, a ocko pokojne doje aj chlieb, čo mu padol pod stôl, lebo vraví, že žije v symbióze s baktériami, aby si telo mohlo rozširovať svoju knižnicu narušiteľov. Ja viem, vytvárame im chaos... Preto ak sa deťom snažíte niečo vštepovať, ale sami to porušujete, zabudnite, že sa vám to podarí prepašovať do detskej duše. Nič to, viem, že Sárka bude jesť aj z koberca, na to sa nezomiera, aha, ja som tu už koľko rokov. A vraj do šiestich sekúnd sa môže zjesť aj zo zeme... to povedali vedci.
Vráťme sa však k balóniku, ktorý som v duchu prečiarkol a povedal si, že keď sa budeme po hodine vracať z kopca, určite tam už nebude. Keď vytvoríte k niečomu odpor, prihlási sa to o vyriešenie, takže balónik tam pri našom návrate stále bol a ešte špinavší. Straka Sárka „šup ho“ a už ho mala v rúčke. Zobral som jej ho a posadil ju do autosedačky. Rozplakala sa a ako som ju zapínal, udrela ma po tvári. Okamžite som zapol turbíny sebaupokojenia a zavrel za ňou dvere. Až po ceste domov som sa jej spýtal, ako sa cítila, keď ma buchla, a všetko som jej vysvetlil. Vrátane toho, že nielen ocko sa nebije, ale nik sa neudiera rúčkou a ako ma to bolelo. Mlčala a počúvala ma. Keď sme prišli domov a vyspala sa, povedala mi, že balónik bol špinavý a nikdy ho už brať nebude.
Dokonale som jej v tej situácii rozumel, preto som nezareagoval zlostne. Prejavila svoj hnev, lebo niečo veľmi chcela, a keď ona dačo chce, pôjde za tým ako stíhačka. Kúpili sme jej nový a čistý balónik a v duchu som sa jej poďakoval za lekciu, ktorú mi dala. Veď to poznáte, môžete si hovoriť, koľko chcete, že už budete „pokojní, milí a chápaví“, no neprejde ani hodina a ste náladou na dne, rozobratí ako hračka v Indii. Len deti k vám majú všetky prístupové heslá. Neuveríte, ale najviac ich zaujímajú vaše skryté tajné komnaty s truhlicami plnými nevyriešených blokov, bolestí a chybných vzorov správania. Tak im na vás záleží, že to chcú z vás všetko vytiahnuť na svetlo Božie, vyprať, usušiť a vyžehliť. Niet väčších a úspešnejších duševných liečiteľov na svete, to sa s vami stavím.
Správny rodič sa snaží pochopiť, prečo jeho dieťa reagovalo, ako reagovalo, vyvaruje sa emocionálnému ničeniu svojho potomka. Chápe malého človiečika, ktorý má plné právo na svoje reakcie, veď je ešte vo vývine a inak nevie. Na prvej besiedke v škôlke sa Ráchel počas recitovania a spievania pesničiek na nás ani raz nepozrela. Zadržiavala plač, ako len vedela. Správala sa tak ako jediná zo všetkých detičiek, ktoré si to na rozdiel od nej plne užívali. Ku koncu, keď sa pri poslednej piesni všetky deti točili a skákali, ona už iba nehybne stála a ledva šepkala text. Akoby som tam videl seba. Tiež som sa v detstve cítil v takýchto situáciách opustený a stratený. Asi práve preto teraz nemám problém stáť sám na javiskách a rozprávať stovkám ľudí o terajšom živote i o tých minulých úplne prirodzene a bez zábran.
Keď sa besiedka skončila, pochválili sme Ráchel, aká bola šikovná a nádherná. Pred zaspávaním som sa s ňou o tom dôverne porozprával a potvrdilo sa mi, čo som tušil. Ona chcela ísť k nám. To by však znamenalo, že by sa už medzi detičky nevrátila, lebo by sa z môjho náručia nedala vytrhnúť nikým a ani ja by som ju nedal. A ona by ľutovala, že celý ten čas učenia a príprav vyšiel navnivoč, lebo pesničky vedela naspamäť, veď nám ich neustále spievala doma, v aute, na záhrade. Preto počas vystupovania obrátila svoj pohľad na druhú stranu, aby nás nevidela, inak by stále plakala. Našla si barličku. Priznám sa vám, nebol to pre naše rodičovské srdcia pekný pohľad, lebo trpela v priamom prenose, ale rozumeli sme jej a nevypočula si od nás ani jednu výčitku, že „to pokazila, správala sa ako malá, jediná bola smutná, nebola statočná“, a ja neviem, čo ešte vedia vymyslieť rodičia, ktorí sú vo svojom vnútri slabí, a tak sa snažia zo svojich detí vysekať silných.
Tu sú slová jednej mamičky, ktorá dokonale rozumie správaniu svojej malej: „Naša Martinka chodí so mnou na skúšky do divadla. Všetko vie vždy naspamäť. Keď máme predstavenie, voláme deti a aj Maťka príde. Ale skoro celé predstavenie preplače... Ak však sledujeme predstavenie, kde ja nehrám, neplače a predvádza sa v hľadisku, ako pozná texty a čo bude nasledovať. Aj na besiedke v škôlke bola celebritou. Pochopila som, že ona chce vystupovať sama, a nie s maminkou. Rovnako tak sa nechce deliť s inými detičkami o svoju mamičku. Preto plače. Keď sama hrá, je veľmi hrdá na seba. A keď hrám zasa ja, viem, že budú slzičky. No teší ma, že na konci, napriek všetkému, vždy príde ku mne na pódium. Milujem tú jej tvrdohlavosť, aj keď je to často veľmi náročné.“ 
Raz sme sa v zime vracali z „indiánskych potuliek“. Ja a deti, Ivka doma upratovala. Šli sme po hlavnej ceste a už bola tma. Tak som Sárke nakázal, nech ide predo mnou. Samík kráčal po mojej ľavej strane, zozadu sme kryli Sárke chrbát. Na pravú ruku som ju zobrať nemohol, lebo som v nej niesol bicykel, ktorý už Sárku zunoval. Prefrčalo okolo nás veľa áut a Sárka sa mi neustále tmolila popod nohy. Asi dvakrát som o ňu nechtiac zakopol, čo stále spomaľovala, no na moje prosby, nech kráča rýchlejšie, reagovala iba plačom. Začala vo mne narastať nervozita, ale našťastie som pribúdanie negatívnej energie spozoroval. Okamžite som začal v duchu analyzovať situáciu: „Plače, lebo má z tých áut strach. Ale toto nie je jej problém, ale môj. Za prvé: nabudúce jej ten bicyklík nedovolím zobrať, lebo to nie je prvýkrát, čo ho už po sto metroch odložila na krajnicu ako kráľovná. Musí niesť následky za svoje konanie, v tomto budem dôsledný. Za druhé: ona kráča najlepšie, ako vie. Je maličká, inak to nedokáže. To ja musím spomaliť, nie ju duriť. Tým situáciu iba vyhrocujem. Sme dvadsať metrov od odbočky, takže, Paľko, spomaľujeme, nech jej nevyjdeš na chrbát. Je to lekcia pre teba, aby si sa upokojil. Máš byť teraz jej oporou. Ak stratíš svoj pokoj, hnevať sa budeš môcť iba ak na seba, ona je v tom nevinne. Takto sa to celé má.“ Sebapozorovanie v praxi je tou najlepšou cestou k sebaspoznaniu, bez ktorého nemôže prísť sebapremena.
Došli sme domov, zvládol som to, lebo som rozumel, ako sa cíti a čo sa deje v jej dušičke. Sárka, naopak, bola ešte malá na to, aby sa vedela vcítiť do ocka, ktorý drží za ruku Saminka, v druhej bicyklík a ešte aj chráni pred ním cupkajúcu vystrašenú princezničku, ktorá plače a spomaľuje. Ak by sa ocko dal uniesť nízkymi energiami, veľmi ľahko by sa mohol začať rozčuľovať. V momente, keď nás opanuje zloba, dokážeme si nájsť tristo argumentov v neprospech toho, ktorého označíme ako vinníka. Nervozita, zloba, agresivita sú len rôzne stupne absencie lásky. Svetlo sa stráca, pribúda tma. Čím väčšia tma, tým zúženejší priezor na láskyplné vnímanie veci. Ak sa však dokážete na danú záležitosť pozrieť z výšin všetko chápajúceho orla, nič vám nezabráni sa na sekundu zastaviť, všetko spútavajúce opustiť a pokúsiť sa zaujať k situácii čo najneutrálnejší postoj alebo sa vcítiť do kože toho druhého. Vyskúšajte, oslobodzuje to. Aplikujte to na deťoch i dospelých. Na všetkých, ktorí vás prišli vo vašom záujme pripraviť o úsmev v mene vášho budúceho, nikdy sa nekončiaceho smiechu. Smiechu vášho ducha, toho najvyššieho božského princípu vo vás, nikdy nezhasínajúceho svetla.
Naučte sa preto dieťaťa pýtať, čo svojím správaním sleduje, prečo koná, ako koná, ako sa cíti, čo prežíva. Ak vám to nepovie, budete sa minimálne cibriť v spoznávaní iných. Pochopte sebe a porozumiete iným, čo je cesta k zhovievavosti, teda diaľnica nenásilia a lásky. Majte pri tom na pamäti, že v našich deťoch žije všetko ďalej. Nielen naše sny a očakávania, ale aj hlad ega, strachy i naše slabosti. Ony sú naším vyliečeným pokračovaním i chodiacimi nevyriešenými slabosťami. Berte teda všetky reakcie dieťaťa ako svoje zrkadlo, kľúč do svojho vnútra, k svojmu správaniu aj k vzťahu so svojím partnerom. Detský krik môže byť krikom vášho vnútra, nielen kladivom na malíčku. Detská choroba môže signalizovať vašu nevyriešenú vnútornú záležitosť, nielen to, že deti slabo obliekate. Ich plač môže byť plačom vašej duše, lebo zo slabosti nehovoríte partnerovi, rodičom či iným ľuďom pravdu. Je množstvo odpovedí a aj tá správna je vo vás. Nikdy na to nezabudnite.

 

Štvorročný Oli sedel v obývačke, sledoval rozprávku, cez okno svietilo slnko. Pozrel sa do okna a nahnevane povedal: „Mami, prosím, zhasni!“

„Mamička, ty mi stále kupuješ tento super pizza rožok. Keď raz zomrieš a ja ho budem jesť, tak si stále na teba spomeniem.“ (Matej, sedem rokov)

Dcéra oslávila nedávno druhé narodeniny. Večer zaspávala, dlhšie bola ticho a ja som sa tešila, že hádam už aj spí, keď vtom zodvihla hlavičku a spýtala sa ma: „Mami, vieš, kde je Pakistan?“
 
„Mamka, dnes nejdem do škôlky, beriem si dovolenku.“

 Paľko von Šlabikárko trojko 

 

HIRAX Shop (s možnosťou podpisu či venovania)
MARTINUS

 

Prednášky:

7. 10. 2015 (streda), 18.03, Senec, MaKS Senec, kino Mier

14. 10. 2015 (streda), 18.11, Hnúšťa, DK

15. 10. 2015 (štvrtok), 18.03, Fiľakovo, Kultúrny dom

21. 10. 2015 (streda), 19.06, Bratislava, DK Vajnorská

22. 10. 2015 (štvrtok), 18.18, Ivanka pri Bratislave, Inspiro - park oddychu, Nádražná 36

24. 10. 2015 (sobota),9.01 - 10.33, Bratislava, Hotel Bratislava, festival špecializovaný na vzťahy 

28. 10. 2015 (streda), 18.05, Čadca, Dom kultúry, Estrádna sála,

29.10.2015 (štvrtok), 18.06, Liptovský Mikuláš, Koncertná sála je na Tranovského ul. č. 4. (ulička z pešej zóny ku galérii P.M Bohúňa. Je to v budove evanjelického cirkevného domu (bývalé kultúrne stredisko)). 

04. 11. 2015 (streda), 18.01,Nitra, Kongresové centrum Agroinštitút, na sídlisku Chrenová veľa výstaviska Agrokomplex

05. 11. 2015 (štvrtok), 18.03, Lučenec, Divadlo B. S. Timravy. 

07. 11. 2015 (sobota), Bratislava, Bibliotéka 2015 - budem na veľtrhu iba jeden deň. Čas prednášky upresním.

11. 11. 2015 (streda), 18.03, Martin, kino Moskva, Veľký martinský krst. Hostia: Ďuri Hnilica, Ján Marton a ďalší. 

13. 11. 2015 (piatok), Košice, festival Harmónia. 16.33 - 18.08. Hotel Centrum/Dom Techniky (hotel sa nachádza v blízkosti OC Aupark a centra mesta, na sídlisku Juh), Južná trieda 2/A, 040 01 Košice

18. 11. 2015 (streda), 19.09, Praha, Divadlo na Lávce

19. 11. 2015 (štvrtok), 18.31, Brno, Cafe Práh

01. 12. 2015 (utorok), 18.03, Košice, Historická radnica. 

02. 12. 2015 (streda), 11.01, Prešov, Pedagogická fakulta, vstup iba pre študentov 

02. 12. 2015 (streda), 18.06, Prešov, kino Scala

16. 12. 2015 (streda), 18.02, Púchov, Mestské divadlo

17. 12. 2015 (štvrtok), 18.03, Ružomberok, Synagóga

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?