Otavalo (Ekvádor - 4. časť)

Autor: Pavel Baričák | 9.10.2013 o 8:51 | (upravené 9.10.2013 o 9:12) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  803x

Som zasa u „mamy“, ktorá sa čuduje, ako rýchlo som sa vrátil. Vyzúvam si topánky, chodidlá mi len tak horia. Vravím jej, nech mi spraví pescado (ryba po španielsky, pozn. autora) na jej spôsob. A že poprosím ešte pivo, že si zaslúžim. Ide ho kvôli mne kúpiť do vedľajšieho obchodíka, netušil som, že takýmto prepotrebným nápojovým sortimentom nedisponuje. Určite si myslí o ľuďoch vyspelej civilizácie svoje: „Len by pili, fajčili a hrali sa vďaka peniazom, ktoré majú, na bohov.“

 

Pivo vypité, nohy odparené a ryby nikde.
- Mami, kde je ryba?
- Aká ryba? Poď sem do kuchyne a ukáž mi prstom do hrncov, - prekladám si z jej mimiky. - Tu je arroz (ryža po španielsky, pozn. autora).
- Si, aróz, si, - je zo mňa zrazu rodený Španiel.
- Tu je mäso, - ukazuje do ďalšieho hrnca.
- Búúú? - začínam zapracovávať do nášho rozhovoru esperanto.
- Sííí, búúú, - smeje sa.
- No bú, - krútim hlavou.
- Kikirikí?
- Si, kikirikí, - pritakávam a dúfam, že mi nedonesie na tanieri skutočne kohúta, ale kura.
Ako odchádzam z horákového brloha, zbadám v miske tmavočervené horské plody, ktoré som si včera kúpil aj v Otavale na tržnici.
- A kompót z tohto, - ukazujem na plody.
- Kompót? - nechápe „mama". Vyslovuje nejaké španielske slovo, ktoré nemám šancu zapamätať si, a nalieva mi do pohára šťavu z vysnívaného ovocia.
- No skvelé, ešte lepšie, - teším sa a po vypití si dávam naliať ešte celý pohár.

Pri odchode platím smiešnych dva a pol dolára, ktoré si neisto vypýtala. „Mamina, pohodička, len smelo," vravím si v duchu a dávam jej zaslúžené mince.

 

Ekvador-4005.jpg

Zákazníci nikde, tak sa aspoň najeme...

Ekvador-4015.jpg

"Osamelosť."

Ekvador-4017.jpg

Biznis s napaľovanými CD-čkami frčí na 100%.

 

Na izbu sa vraciam ustatý, chystám sa do sprchy, keď tu mi niekto klope na dvere. Otváram dvere len tak v trenkách. Predo mnou stojí zamestnanec hostela a nejaký nižší pán s jazvou pod okom. Niečo sa ma pýtajú, ale nerozumieme si. Napokon pochopím, že chcú asi vedieť, či som na chodbe niečo nevidel. Vyjdem pred dvere, tie vedľajšie sú otvorené, dochádza mi, že ten napätý nízky pánko bude môj sused a zrejme mu niečo potiahli, lebo sa natisne do mojej izby, pozerá po kútoch aj pod posteľ. Evidentne mu voľačo chýba a myslí si, že to nájde u mňa. Beriem do rúk topánky, ale obaja krútia záporne hlavou. Skúšam vetrovku, lebo si ukazujú na chrbát. Až potom sa mi rozsvecuje - hľadajú batoh! Vravím im, že som prišiel pred piatimi minútami, ale na chodbe som si nič ani nikoho nevšimol. Sused sa ešte raz vracia do svojej izby, otvára skriňu, aby sme začuli výdych úľavy, lebo našiel, čo hľadal. Problém je vyriešený.
- Nič to, - vravím mu, - ja si tiež občas nepamätám, čo som spravil pred pol minútou.

Neubehne ani polhodina a Paľko von Ekvádorko pláva v mestskom bazéne. Ďakuje telu, ale hlavne svojim nohám, že ho dnes tak dlho niesli, a toto je spôsob, ako sa im odvďačiť. Sem-tam sa vyvalím na vyhriate dlaždice a nechávam sa hladiť slnkom, ktoré občas vykukne spoza mrakov. V duchu sa usmievam: „Neuveriteľné, Ekvádor, začiatok februára, kúpalisko, slnko, opaľovanie!"

 

Ekvador-3800.jpg

Nechajte všetko tak, poďte si zaplávať...

Ekvador-4032.jpg

Ekvádorsky kurz nosenia detí v plachtách. Nádhera, dieťa cíti maminu, bude v živote sebavedomé.

Ekvador-4041.jpg

A ešte posledná fotka z Otavala...

Po viac ako hodine plávania a relaxu sa idem rozlúčiť s Otavalom a keďže som v Latinskej Amerike, nejde to ináč ako cez námestie, ktoré je aj v tomto meste priestranné a pekne architektonicky riešené. Nechýba veľký kostol s oltárom plným zlata, množstvo historických budov, centrálna fontána so sochou, množstvo lavičiek, na ktorých vysedávajú domáci, rozprávajú sa a oddychujú. Z reproduktorov hrá hudba domorodých Indiánov, presne taká, akú zvykli kedysi každé Vianoce produkovať Peruánci pred naším Priorom. Teraz ich možno vidieť už len na jarmokoch - prispôsobili sa, čo svedčí o ich podnikavom duchu.
Pozorujem jednu mamičku, ako si viaže batôžtek so svojím malým dieťatkom. Kočík v Ekvádore uvidíte naozaj len zriedka, väčšina matiek si deti nosí poctivo na svojom chrbte. Milujem pohľad, keď im spoza pleca svietia dve zvedavé očká. Dieťa je vlastne celé zahalené v jednej veľkej plachte, ktorú má matka prekríženú na prsiach. Cípy plachty sa vracajú späť na chrbát, kde sa viažu na uzol, a to popod zadoček batoľaťa, takže nemá šancu vypadnúť a látka mu vytvára improvizovanú sedačku. Jednoduché, ale hlavne účinné - dieťa neustále cíti svoju mamu, nie je len tak položené do neosobného kočíka, odkiaľ nevidí takmer nič, nieto svoju rodičku.

 

Ekvador-4044.jpg

"Oddych."

Sedím si na lavičke, nechávam sa tým pokojom naplniť. Prosím nebesia, aby ma tento pokoj našiel vždy, keď stratím harmóniu. Zrazu však námestie napĺňa hluk. Z jedného rohu sa valí dav, v rukách majú zástavy a plagáty s volebným číslom, ktorému veria. Najprv kráčajú ľudia oblečení v bielo-modrých farbách politickej strany, za nimi sa valia autá, trúbia, z okien vejú zástavy, no hystéria. Poviem si, že povyzvedám od domácich, kedy majú vlastne tie voľby prebehnúť. Pre cestovateľa je to pomerne podstatný fakt. Neraz sa stalo, že sa politická situácia v štáte tak vyhrotila, že prestali lietať lietadlá. Niektoré krajiny tretieho sveta majú dokonca počas volieb zákaz vstupu pre cudzincov.

Hluk ma neteší, vraciam sa radšej k hostelu. Po ceste riešim adaptér na mobil, lebo akosi mi prestal nabíjať telefón, ktorý je jednak najrýchlejším spojením s mojou rodinou, ale aj s budíkom, čo sú dosť dôležité súčasti môjho cestovania. Hneď v prvom obchodíku s mobilmi mi oznamujú, že adaptér je pokazený. Kupujem za tri doláre nový, ten starý im nechávam. Viem, že ho ešte opravia a predajú. Milujem chudobné krajiny, ničím sa v nich neplytvá, zužitkuje sa všetko do najmenšieho špendlíka, konzum sa tu ešte nechytil dirigentskej taktovky. Šetria planétu a nemusia kvôli tomu organizovať žiadne semináre, kongresy, vytvárať nové zákony.

 

Ekvador-4055.jpg

Blížia sa voľby, bude hluk...

Ekvador-4071.jpg

Každého "slávneho" nakoniec oserú vtáky.

Deň končím na stanici, kde si dávam pečenú zeleninu s kuraťom a s ryžou. Toto môžem vždy. Bravčové a hovädzie mäso naopak nemusím. Prisadajú si ku mne dvaja mladí. Dievča s čarangom pochádza
z Argentíny, chalanisko s píšťalou a gitarou z Čile. Hrajú na ulici, v autobusoch aj v reštauráciách a Ekvádor si pochvaľujú, vraj je to oproti ich domovským krajinám bohatá zem už len preto, lebo ako menu má americký dolár.
- Žijete asi z turistov, však? - pýtam sa.
- Áno, ale nie z Američanov či Európanov. Tí sú skúpi. Najviac nám dávajú domáci turisti, tí, ktorí sem prídu napríklad z hlavného mesta.
- Ako dlho sa už takto túlate?
- Ja rok, Juan šesť rokov, - odpovedá mi dievča, ktoré ako-tak ovláda angličtinu.

Ako rýchlo prišli, tak aj rýchlo odišli. Platím dolár za večeru a sám seba sa pýtam, komu tu s tými cenami šibe. Keďže som blízko stanice, idem ešte raz zistiť, či prvý spoj do Quita ide skutočne o pol piatej ráno, na čo mi dievčina v búdke odpovedá, že áno, „cuatro media mañana", či čo to vyslovila.

Ekvador-4080.jpg

Veľa krojov - veľa bavlniek.

Balím batohy, ten väčší sa akosi nafúkol napriek tomu, že som dokopy nič nekupoval. Premenovávam ho na Samorast. Budík nachystám na trištvrte na štyri, potom už padám do postele ako kameň. Som ustatý, však som aj niečo prešiel. Zajtra ma čaká premiestňovací deň. Mám v pláne presunúť sa cez hlavné mesto do mesta Latacunga a odtiaľ do El Chaupi, kde už to mám len na skok k jazeru Quilotoa a sopke Iliniza Norte. Vravím si, že pravdepodobne zajtra toho veľa nezažijem, ale to sa veľmi mýlim.

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax (vstupné jeden úsmev):


9. 10. 2013, 18:08, Topoľčany, Reštaurácia Gemini, Krušovská 2310, 955 01 Topoľčany

18. 10. 2013, 19:09, Rockpub, Martin, koncert so skupinou RAMCHAT. Plus Vendeta, Byond Flesh a Eufory.

19. 10. 2013, 18:30 - 19:30, Banská Bystrica, Cestovateľský festival Cestou necestou - Ekvádor, Koľko podôb má láska

19. 10. 2013, Banská Bystrica, TIrish, „Manifest of Brutality 4.“: koncert so skupinou RAMCHAT

22. 10. 2013, 17:28, Košice, Verejnej knižnici Jána Bocatia, Hviezdoslavová 5.

23. 10. 2013, 19:09, Groteska, Poprad, Zimná 54: Hirax (čítačka, básne, gitara) + Janko Marton (básne, gitara, spev)

24. 10. 2013, 19:09, La Coca Club, Spišská Nová Ves, Zimná 54, "Večer slov" - Hirax (čítačka, básne, gitara) + Janko Marton (básne, gitara, spev)

7. 11. 2013, 17:17, Považská Bystrica, kaviareň Swim club

11. 11. 2013, 18.01, Bratislava, Divadlo Astorka, krst knihy herca Ľuba Gregora - Po stopách komedianta

13. 11. 2013, 18:41, Bratislava, miesto bude upresnené. Čitačka - Šlabikár šťastia plus bratislavský krst nového Hiraxovho románu "Plynutie".

14. 11. 2013, 19:01, Bratislava, Horáreň v Horskom Parku - rozprávanie, premietanie o Hiraxovej ceste Ekvádorom a bratislavský krst knihy Ekvádor - Koľko podôb má láska. Vstupné 1 korunu.

15. - 16. 11. 2013, Bratislava, Bibliotéka - celý čas budem v stánku Martinus k dispozícii k podpisom, foteniu i rozhovorom :-)

15. 11. 2013, Bratislava, Blibliotéka - moja Bibliočítačka od 18 do 19 hod na P1.

16. 11. 2013, Nové Mesto nad Váhom, koncert so skupinou RAMCHAT.

28. 11. 2013, 17:57, Martin, Slovenské komorné divadlo, Veľký martinský krst románu Plynutie, ekvádorského cestopisu Ekvádor - Koľko podôb má láska a piatej Hiraxovej básnickej zbierky K svetlu. Ako už je zvykom, každý dostane grátis jeden Hiraxov román. Zatiaľ udobrení hostia: Sofia (šamanka, dobro a láska), Zdenka Jordánová (autorka knihy Tvoje dieťa ako šanca pre teba a iných ezoterických bestsellerov). Ďalší dvaja hostia sú v jednaní.
Do veselosti zaspieva Juraj Hnilica (Nothing, Bačova fujara) a do harmónie vás pri usádzaní privedie dvojčlenná kapela z Prievidze Dhanyavad.

30. 11. 2013, Zakamenné, Kultúrny dom, Helenine oči, RAMCHAT, Beyond Flesh + ešte jedna rocková kapela.

11. 12. 2013, 17:07, Nitra, Fórum mladých (Mediahaus), Fraňa Mojtu 18, Nitra. Parkovanie je blízko a od 17 hod je zdarma.

12. 12. 2013, Lefantovce, penzión Elefant

23. 12. 2013, Martin, Rockpub, koncert so skupinou RAMCHAT

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?