Úlety iného druhu

Autor: Pavel Baričák | 15.5.2013 o 9:02 | (upravené 15.5.2013 o 9:10) Karma článku: 10,35 | Prečítané:  3225x

Kamarát pozerá porno. Nadmerne. Vravím si, „nemá ešte ani 22 rokov, má to asi súvis s jeho vekom." Neraz sa mi sťažoval: - Paľo, ja ti nemám na tú moju frajerku chuť. Myslíš si, že je to preto, lebo sme spolu viac ako rok?

Odpovedám mu vždy inou formou, lebo táto parketa dáva slobodu mojej uletenej fantázii, ale vždy je to niečo v tom zmysle, že či si myslí, že keď sa trikrát za deň ukojí nad všetkými tými cudzími ženami, polohami, „novinkami", tak že jeho myseľ a pohlavný úd budú mať večer chuť sexovať so ženou, ku ktorej pravdepodobne vnútorne niečo cíti, ale jednoznačne ho asi v posteli nenapĺňa, keď musí hľadať potravu pre svoje dlane cez internet.

Tým sa to však nekončí. Vždy som ho varoval, že ak sa vidí v orálnom styku, kde sa partnerka priam dusí slinami, tak nech zabudne na to, že po rokoch takéhoto vplyvu bude pre neho bežná súlož uspokojujúca, a nech počíta s tým, že je to otázka času, kedy nejakú ženu v posteli pomočí, okaká a potom zadusí. Prepáčte za výrazy, ale pravdy sa netreba báť, oslobodzuje totiž. A nebuďte zhnusení. Nezabúdajme, že čo robí jednému dobre, to druhého napĺňa. V tomto prípade skoro doslovne.

Som z tých, ktorí ľuďom radia, aby sa dotkli všetkých svojich snov, aj keby ich okolie varovalo, „že to už je veľa". Samozrejme s podmienkou, aby vedome neubližovali iným. Pre mňa za mňa, nech moji susedia súložia aj v neoprénoch a lejú si po tele rozpálený Raciol - ak im to bude spôsobovať radosť, nech sa páči. Len nech ma nevolajú do trojky! Samotné telo vám aj v sexe odpovie, že toto sa mu už prieči, necíti to a nebude to robiť.

Všetko, čo prekročí určitý stred, je vyosené a stáva sa svojím spôsobom „škodlivým". Nič zlé sa, samozrejme, nedeje, lebo v preklade to znamená, že o to iné duše „požiadali", a tak sa pre nich iní stávajú učiteľmi a vytvárajú im presne také laboratórne prostredie, aké potrebujú na svoj vývoj. Cesta k raju na zemi ide podľa plánu, všetko sa deje v harmónii, žiaden strach. Žiadne náhlenie, keď prestaneme utekať, pochopíme, že môžeme letieť...

Ale vráťme sa k nášmu stupňu momentálnej výšky ľudského vnútra, do minulého storočia, takého sužovaného vojnami. Ľudské podvedomie vyhlásilo, že si chce ešte niečo doriešiť cez bolesť tela, nejojkajme, že tieklo toľko krvi. Určite malo, veď tamtá duša požiadala, že si chce ukončiť skúšku života bez nôh, hentá matka zasa potrebovala žiť v neustálom strachu o život muža bojujúceho na fronte, ale najmä o deti, keď nebolo čo jesť, iná zasa musela prijať vyvraždenie pol rodokmeňa, znásilňovanie najmilovanejších. Toľko prosieb pospolu privolalo na scénu Hitlera, človeka, o ktorom sa učíme ako o veľkom tyranovi. Za dvesto rokov, keď sa v jednotlivých rodinách prestane tradovať, že za ich nešťastie mohol Hitler, stane sa pozitívnou postavou dobyvateľa, zasadne do tej istej emočnej lavice k Napoleonovi, Džingischánovi či Alexandrovi Macedónskemu. Neverím, že posledných troch ľudí máte v mysliach uložených ako krvilačných vrahov. Ani ja nie. A vidíte, zabíjali a plienili s chuťou ovládať na tom istom princípe ako Adolf.

Odbočil som, zasa sme pri psychike človeka, ale vlastne dobre, využijem to. Jeden židovský lekár, ktorý prežil koncentračný tábor, napísal neskôr o tom knihu. Všimol si jednu vlastnosť ľudskej psychiky. Väzni sa po pár týždňoch stali úplne imúnni voči všetkým tým neľudským výjavom, ktoré boli ich očiam servírované. Týranie, ponižovanie, bolesť, ale ani smrť už v nich nevyvolávali žiadne negatívne emócie, jednoducho to tak „bolo". Zamerali sa na jediné: prežiť. Smerujem k tomu, že ľudské vnútro je nastavené prijať všetko. Prvý týždeň vám bude bolestivá situácia trhať srdce z hrudného koša, no zvyknete si. Niektorí ľudia začnú mať dokonca výčitky, ako rýchlo zabúdajú. Každú situáciu zvládneme. Dôležité je, ako sa rozhodneme ďalej - či v postšokovej agónii zostaneme dlho alebo začneme pracovať na ustálení duše, opäť ju vrátime do harmónie, k úsmevu, k plnohodnotnému bytiu.

Vrátim sa cez Hitlera k samotnému jadru kapitoly. Rasizmus a fašizmus - ďalšie z príkladov, keď sa sympatie k nejakej myšlienkovej vetve dostanú po extrémne výdatnom vykrmovaní k opätovnému ubližovaniu iným dušiam. Každý jeden mladý človek sa potrebuje v určitom veku zaradiť k nejakej partii. Je to v nás zakorenené, vždy sme lovili v skupinách. V súčasnosti to ide často cez hudbu, takže mladí sa stávajú hip-hopermi, pankáčmi, depešákmi, rockermi, skinheadmi. Až roky preveria, či to bola náklonnosť k jednotlivému hudobnému štýlu alebo k nejakej ideológii či silný magnetizmus vodcu.

Dôležité je, či má líder bandy záľubu vo volejbale a balení dievčat alebo vo vysedávaní na pive a vymýšľaní, ako nejakému zberačovi voľne pohodeného železa polámať kosti. Už sme sa to učili, v konečnom dôsledku sa stane to, čo sa stať má - nejakému Rómovi bude „ublížené", lebo v minulosti taktiež musel niekomu „ublížiť", takže si to teraz prežije z tej druhej strany. Rozumnejším sa už zjavila finálna podoba pokračovania príbehu: takže aj tomu skinheadovi sa v neskoršom veku či v ďalšom živote stane niečo podobné. Bude chudobným a niekto ho ešte aj zbije. Záver z toho je, že žiaden Boh nie je zamyslený sadista, len zákon karmy si berie svoje. Nemiešam tu nič iné ako kokteil zo známych myšlienok: Nerob druhému to, čo nechceš, aby robili iní tebe. Tá druhá múdrosť: Každému sa raz všetko vráti, je neraz zneužívaná. Veď to poznáte, niečo sa stane a „obeť" už aj s namosúreným prstom akumuluje energiu pomsty „však počkaj, ty hajzel, tebe sa to vráti!!!" na „vinníka", čím vlastne nakladá na bumerang udalostí. A je úplne zbytočné riešiť, koľkonásobne sa nám vykonaný čin vráti (už som totiž počul hádku dvoch „ezoterikov", že či trojnásobne alebo sedemnásobne). Týmto sa zaoberajú štatisti, nie bytosti, ktoré chcú za jeden život zdokonaliť na sebe toho čo najviac.

Takže sa pýtam: nie je lepšie sa pred každým chystaným skutkom zamyslieť, ako by nám padlo, keby nám šiel niekto iný vyparatiť niečo podobné, a či nie je rozumnejšie zastaviť koleso vedomého ubližovania, veď takto si kreslíme do zajtrajška iba vlastnú bolesť. A keďže tu nie sme sami, tak logicky celej spoločnosti. Človek, ktorý zastaví svoju ruku nasmerovanú na úder, zastaví aj iné pomstychtivé ruky. Ak sa v poslednej chvíľke spamätáte a neudriete vlastné dieťa, lebo rozbilo tanier, neudrie ani černoška Mary v štáte Mississippi svoju zlatučkú čiernu dcérku Lisu za to, že rozbila vázu. V skutočnosti ju nerozbila len kvôli sebe, teda aby si na celý život zapamätala, že do predmetov sa nemá strkať, lebo bude hluk a neporiadok, ale spravila to aj na maminu objednávku, ktorá sa cez túto skutočnosť mala zdokonaliť v trpezlivosti. Udialo sa to za celé ľudstvo, aby sa zjemnilo, stalo sa to za celý vesmír, ktorý sa cez to zdokonaľuje.

Takto to tu funguje, takže ak vo vašom okolí nejaký „blázon" nepodá žalobu na vlastného brata, ktorý ho evidentne pripravil o dedičstvo, neodsudzujte ho, že je slaboch, ktorý nevie ísť za vlastnou vecou a nedokáže sa za ňu pobiť ako chlap. Ak vie, čo koná, pracuje na viacerých frontoch, je to tichý hrdina. A keď sa vy dostanete do podobnej situácie a nebudete to vedieť takto vznešene vyriešiť? Konajte, ako cítite, neklamte sa! Stále to vravím, nehrajme sa umelo na budhov, keď to tak v skutočnosti nie je. Niekedy je lepšie šmariť telefón o stenu, ako dostať infarkt. Potom sa budete sústavne užierať, že ste vtedy sestru nezažalovali a skrátite si tak život o desať rokov. Nehrajte sa na osvieteného, keď ešte cítite potrebu kopať. Stačí, keď si budete uvedomovať, že túto oblasť máte ešte nevyhojenú a chcete sa v nej zlepšiť. Vďaka tomuto zvíťazíte nad ďalšími stovkami podobných menších vecí, porastiete a v budúcom živote brata nezažalujete. Pochopíte, prečo konal ako konal, budete sa vedieť imaginárne postaviť do jeho pozície, prijmete to a napriek tomu, že sa vám nedostane majetných statkov, budete žiť šťastný život. Krásne je to vyriešené, však?

Keď budete v mysli súložiť iné ženy, ale navonok budete slušný manžel, je to len znak, že vám niečo chýba a raz svoju ženu podvediete. Potom neklamte svoje svedomie ani okolie rečami, že to bol náhodný flirt, keď ste o to roky prosili nebesia.

Nevyhlasujte všade, že ste už prestali fajčiť trávu, keď sa pri každej príležitosti každého vypytujete na jointa. Nehovorte, že ste už čistí a prestali ste s perníkom. Priznajte si skutočný stav, nalejte si na­ozajstnú kávu, nie vodu s farbivom. Ak pochopíte, aký ste dostali narodením do dlaní obrovský dar, že škodíte sebe i druhým a naplníte sa rozhodnutím, že s tým chcete skončiť, poproste o pomoc. Príde, verte mi. Mali ste sa na čas stať narkomanom, dílerom, alkoholikom, bitkárom, prostitútkou, „zlým človekom", aby ste veľa vecí pochopili a vedeli ich neskôr vysvetliť iným. Ste pochodne, len vám to nikto nikdy nepovedal. Len vám nakladali namiesto toho, aby vám ošetrili rany a vysvätili vás za žijúce svetlo. Bod zlomu je vo vás, nik iný ho za vás neučiní. Nikdy nie je neskoro začať žiť. Lepšie sa je v sedemdesiatke narodiť, ako v dvadsiatke zostarnúť. Lepšie je v dvadsaťpäťke prestať s drogami a prežiť ďalších šťastných pädesiat rokov, ako umrieť v dvadsaťšestke ako strašiak. Ak umriete, malo sa tak stať, narodí sa za vás iná svieca. Keď zasvietite v tomto živote, malo sa tak stať, chcela tak prozreteľnosť.

Všetko, čo vybočí z harmónie sa deje kvôli celku. Nazývam to v tejto knihe síce „úletmi", ale vlastne ide o veci, ktoré iba v správny čas nesúzvučia s celkom. Majú sa diať, sú motivujúce. Keď prestanú plniť výchovnú funkciu, zharmonizujú sa, pre ľudské oči zaniknú.

Odídu vtedy, keď pochopíme seba, začneme si všímať svoje myšlienky, naprávať sa, očisťovať. Keď sa raz skutočne staneme ľuďmi, ktorých vnútra budú naplnené jasom, nenapadnú nás už myšlienky, ktorými by sme porušili dohody. Nehovorím o zákonoch, tie prenechávam Matrixu fungujúcom na strachu. Píšem o slove, ktoré vyslovíte po myšlienke, ktorú precítite. V tejto dobe ľudia hovoria „áno", myslia „nie", konajú niečo medzitým a nielen ich deti sú z toho zmätené. Nastal čas začať byť k sebe úprimní. Je to jediná cesta, ako vykročiť k šťastiu.

 

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax (vstupné jeden úsmev):

20. 5. 2013, 19:02, Bratislava, Slovenské Národné Divadlo, Talkshow Adely Banášovej Trochu inak s tromi pozvanými hosťami. Jeden z nich bude aj Hirax...

11. 6. 2013, 12:03, Martin, základná škola BellAmos - rozprávanie detičkám o cestovaní

3. 8, 2013, Kremnica, Meštiansky dom, Letný deň múzeí. Čas bude upresnený.

5. 9. 2013, 17.07, Komárno, Knižnica Józsefa Szinnyeiho, čítačka bude na pobočke knižnice Palatínova ul. č. 8 (pri kostole). Akciu organizuje "šáLKKA".

19. 9, 2013, 17:07, Trenčín, Kaviareň FRANi. 

2. 10. 2013, Nová Baňa, miesto i čas budú upresnené.

9. 10. 2013, 18:08, Topoľčany, Reštaurácia Gemini, Krušovská 2310, 955 01 Topoľčany

15. -16. 11. 2013, Bratislava, Blibliotéka


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?