Nech väzni pykajú, ale potom im pomôžme

Autor: Pavel Baričák | 6.5.2013 o 8:12 | (upravené 6.5.2013 o 8:18) Karma článku: 7,65 | Prečítané:  1764x

Už piatykrát som bol čítať vo väzení. Hmm, čítať? Nikdy nečítam, iba rozprávam, čo mi práve príde v danej situácii na um. Akí sa zídu ľudia, také mi prídu myšlienky, sami si ich vyžiadajú. Tentoraz som bol v druhej nápravnej skupine vo Veľkom dvore blízko Želiezoviec.

Vždy je to pre mňa veľká škola. Koľko tým ľuďom dám, toľko sa mi od nich aj vráti. Výmena energie je pri besedách v týchto zariadeniach obrovská. Neskutočne potom ďakujem, lebo si nastokrát uvedomím, čo je to sloboda a koľko mám len tým, že nie som niekde za plotom.

Aj tentoraz sa to ku koncu strhlo na výlev druhej strany o tom, že sú nevinní, že žijeme v skorumpovanom policajnom štáte, kde tí poslední pykajú a veľké svine si užívajú. Samozrejme s totálnou absenciou zrkadla a hojnou dávkou negatívneho zmýšľania. Moje slová o tom, že každý čin prináša svoje následky a treba zaň prijať celú zodpovednosť, akosi prepočuli.

Keď som odchádzal z podobného zariadenia v Sučanoch, pán riaditeľ mi venoval pár minút.

- Koľko z týchto chalanov chce zmeniť svoj život? - spýtal som sa ho.

- Deväťdesiatpäť percent, - odvetil mi.

- Ako to viete?

- Robia sa výstupné pohovory s psychológmi, tí to neskôr vyhodnocujú, - odpovedal. - Lenže potom sa vracajú presne do tých istých nefungujúcich rodín a za nejaký čas sú vo väzení späť.

Nefungujúci systém. Miliardy peňazí z našich daní vyhodených len tak do vetra. Toto nie sú nápravné zariadenie, toto sú trestajúce zariadenia. Väzni sú len pomleté omrvinky Matrixu, ktorý vynáša verdikt, ale na hojivý harmanček zabúda. Sú to naši bratia a sestry, ktorí najviac potrebujú pomoc, lenže tá neprichádza. Zbavili sme sa zodpovednosti cez štát, ktorý nefunguje. Vzdiali sme sa sami sebe, čoho následkom sú narastajúce priepasti medzi občanom a štátom, medzi obyčajným človekom a politikom, medzi väzňom a spoločnosťou, medzi cigáňom a gadžom. Spoločnosť je vtedy vyspelá, keď najsilnejší pomáhajú najslabším. Bez zákonov, ale srdcom.

Ťažké boty, rovnaké mundúry, prekrikovanie. Vzadu za väzňami sa pokojne prechádza jeden jediný, asi sa nudiaci bachar. Môj chrbát chráni sociálna pracovníčka. Skupina väzňov ku koncu besedy vrie:

- Viete, ja som Afganistánec, otca mi zabili pred mojimi očami. Ale tresty na Slovensku sú aj tak veľmi vysoké...

- Je tu negatíva energia, lebo všetci tí, - akoby imaginárne ukazoval na dozorcov, - si na nás chodia vylievať svoju zlobu...

- Keď som vyšiel z basy, nikto mi nechcel dať prácu. Po dvoch mesiacoch som začal kradnúť, ináč by som umrel hladom...

- Beseda je u konca. Máte šancu na poslednú otázku, - prehovára k nim sociálna pracovníčka.

- Pán spisovateľ, chcelo by to nové tenisky.

Smiech. Je koniec. Nechcú ma pustiť. Pripadám si ako svetlo. S niektorými si podávam ruku. Jeden sa ma pýta, či mi môže napísať list. Samozrejme. Keď vychádzam z miestnosti, ďalší mi hovorí, že ho vonka čaká ročná dcérka, že nebyť nej, nevydrží to tu. Doma mám štrnásťmesačnú Ráchel, rozumiem mu do poslednej bunky. Zanechávam tam grátis knihy, dokonca nemusím podpisovať žiadne vyhlásenie. Som prekvapený, nechce sa mi uveriť, že byrokracia vie niekedy poľaviť.

Polhodinu na to stojím v maličkých potravinách vo Svodove. Predavačky sa medzi sebou rozprávajú po maďarsky. Chcem si nabrať papriku, ale neviem, kde sú sáčky.

- Prepáčte, kde sú sáčky? - pýtam sa tej bližšej.

- Tam, za vami, - prichádza milá odpoveď so silným maďarských prízvukom.

Nevidím ich. Točím sa ako uštipnutý osou, ale stále ich neviem zbadať. Chcem jej povedať, že som asi Maďar, ale potom mi dochádza, že v tejto časti Slovenska to prirovnanie vysloviť nemôžem.

- Tu sú, - prichádza nakoniec predavačka priamo k nim a s úsmevom mi ich podáva.

- Ďakujem, - všetko sa mi spojilo.

Chce to len ľudskosť a veľmi veľa vecí sa zmení.

 

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax (vstupné jeden úsmev):

20. 5. 2013, 19:02, Bratislava, Slovenské Národné Divadlo, Talkshow Adely Banášovej Trochu inak s tromi pozvanými hosťami. Jeden z nich bude aj Hirax...

11. 6. 2013, 12:03, Martin, základná škola BellAmos - rozprávanie detičkám o cestovaní

3. 8, 2013, Kremnica, Meštiansky dom, Letný deň múzeí. Kontakt: kaida@centrum.sk. Čas bude upresnený.

5. 9. 2013, 17.07, Komárno, Knižnica Józsefa Szinnyeiho, čítačka bude na pobočke knižnice Palatínova ul.č.8 (pri kostole). Akciu organizuje "šáLKKA".

19. 9, 2013, 17:07, Trenčín, Kaviareň FRANi. 

2. 10. 2013, Nová Baňa, miesto i čas budú upresnené.

9. 10. 2013, 18:08, Topoľčany, Reštaurácia Gemini, Krušovská 2310, 955 01 Topoľčany

15. -16. 11. 2013, Bratislava, Blibliotéka

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?