Otecko dôveruje svojmu telu. Vie, že teplota do 38 stupňov je silná zbraň každého organizmu. Dovtedy odmieta všetky prášky, ktoré prihadzujú polienka do srdcového kotla. Noc bola ukrutná, hrdlo sa mu zmenilo na žeravú vyhňu. Oteckovi sa snívali iba veľmi divné sny. Všetky tie televízne reklamy na čarovné tabletky tlmiace bolesť hrdla sa mu do jednej premietli... ach, to podvedomie.
Ďalší deň prišla nádcha a sople ala Niagara. Mamička oteckovi stále popod nos podsúvala tobolky, vodičky, prášky, že či mu vraj už nadobro šibe, keď si takto "škodí". Otecko vytrval, neprestal si zalievať harmanček, mätu i žihľavu. Nešetril do čajov zázvorom ani medom. Na noc si dával na hrdlo šatku, cez deň sa zmenil na cesnakový kombajn. Manželku milo objímal vetou, že prechladnutie či angína sa liekmi lieči sedem dní, alebo to telo vyrieši samé za jeden týždeň. Keď príde chrípka, pridá sa ešte týždeň odpočívania, nech sa organizmus dobije, a ide sa ďalej. Aj tak nie sú tieto choroby ničím iným ako signalizáciou, že sa ocko prepínal a telo balansovalo na hrane udržania rovnováhy. Keďže signály ignoroval, telo vyhodilo stopku a havarovalo rozumne do machu.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu