Nikdy som v base nečítal

Autor: Pavel Baričák | 28.2.2012 o 9:09 | (upravené 4.3.2012 o 15:41) Karma článku: 11,32 | Prečítané:  2631x

Bolek Polívka raz povedal, že muž, ktorý mešká, nie je muž. Ja meškám necelú pol hodinu, nie som teda muž, iba chlap, ktorý berie ponuku ísť na autorské čítanie do basy ako veľkú výzvu. Prepáčte, slovo „basa" nemá byť urážkou. Za mojich čias sa takéto zariadenie volalo takto, hocijako si to môže štát nazvať. A nik z nás neoslovuje našich tmavších spoluobčanov Rómami, ale cigáňmi, tak načo tie hry. Dokonca ani word mi nepodčiarkol ani jedno z týchto výrazov, všetko je teda v naprostom poriadku.

Odovzdávam mobil, policajti ma čekujú akoby som letel z Holandska do Štátov. Tristo brán, nekončiace štrngotanie kľúčov, zvedavé kamery, nehostinné nádvoria, obrovský vysoký múr podopretý železnými podperami. Asi keď zafúka, aby sa semeno neresti nerozfúkalo do sveta. Do nás, na ktorých ešte neprišli, tak sa nazývame čistými. A milá štebotajúca výchovná pedagogička, ktorá cupká vedľa mňa a odpovedá mi ma môj nikdy nekončiaci oceán otázok. „Spravte nejaké fotky, chcú ich po mne do Knižnej revue," prosím. „To nie je problém, len na zábere nesmú byť tváre odsúdených," prichádza odpoveď. „Tu nejde o tváre, tu ide o duše," odpovedám do krokov.

Sedia tam. Tridsať ľudských bytostí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli prísť pozrieť na bláznovu one man show. Sme si rovní, z celého vnútra sa im teda ospravedlňujem, že som ich nechal čakať. Mlčia. Ich ťažké boty a modré mundúry mi evokujú záhradkárske práce na základnej škole. Možno mimo, ale od toho okopávania zas tak ďaleko nie som. Prebodávajú ma nesmierne zvedavé oči. Nie, necítim z nich žiadnu zlobu, či agresivitu, ale napodiv pokoj.

Neotvoril som ani jeden môj román, či cestopis, neprečítal som ani jednu vetu. Načo... Veľakrát stačia iba slová, tak sa rozprávame. O živote, o ceste každého z nás, o odpustení, prečo sme tu, oni zrazu „tu", ja zrazu pred nimi, že neexistujú náhody, že všetko sa deje podľa krásneho božieho zámeru, takže sa stalo, čo sa malo stať. Že každý z nás je raz tyranom a inokedy týraným a že by nebolo zlé pokúsiť sa ten rébus rozlúštiť, vyklovať z neho orech múdrosti, prijať ho, naplniť sa ním, poďakovať za všetko a ísť ďalej. Veď život je nádherný dar, tak prečo hádzať drahokam do kaluže.

Kladú mi otázky, smejeme sa, rozoberáme, analyzujeme. V dievčenskej polepšovni pri Zlatých Moravciach videli baby v každej mojej prečítanej básni stoporený penis. Asi pred nimi stál krásny muž, ale skôr to tipujem na prírodu :-). Romány, ktoré som tam grátis zanechal, sa k nim nikdy nedostali. Taktiež rozumiem. Baričák je v niektorých slovenských knižniciach zakázaný, tak znova neprešiel jedným sitom. Snáď budúce tisícročie... V sučianskej base akoby mladiství občas nevedeli, kam s mojimi myšlienkami cielim. Mali na to právo, veď mnohí z nich ešte nemali ani dvadsať. Ale v Šaci je to skvelé! Zblúdilé duše už majú čo-to odžite. Sú múdre, vnímavé, krehké, zranené, veď sú naše zrkadlo. Čo sa ich zastávam? Že mi určite ešte nevykradli byt, či neznásilnili ženu... ináč by som písal? Vraždili, kradli, znásilňovali, lebo aj my v našich hlavách vraždíme, kradneme a znásilňujeme, stali sa len dlaňami našich myšlienok. Premenili sa na učiteľov iných, múdri na konci celého procesu pochopia.

 

SacaBg.jpg

Po viac ako hodine si navzájom ďakujeme. Cítim úžasnú energiu. S niektorými si podávam ruku. Punkáč Mravec, mi vraví, že chodil na moje festivaly a teší sa na leto a koncerty, že by už mal byť vonka. Ak som na pár sekúnd priniesol svetlo aspoň jemu, moja misia je splnená...

Ešte mi ukazujú knižnicu. Staré romány, gramec, ktorý vraj stále dostáva zabrať. Vážia si. To pred hodinou som od pani riaditeľky košickej knižnice počúval opak, vraj hudobné oddelenie už nik nenavštevuje. Kto by aj, však stačí kliknúť na web a všetko máme... Konzum prináša pohodlnosť a tá zabíja hĺbku vecí, tak sme sa rozhodli. Väzeň, majúci na starosti knižnicu, mi vraví, že od štátu nedostávajú na nové knihy ani groš. Kiežby by sa nabudúce kúpili miesto štátnych BMW-čiek obyčajné Octavie. Naplnili by sa všetky slovenské knižnice, ľudia by zmúdreli, spoločenské vedomie by sa posunulo vyššie, ušetrili by sme a politici by si potom pokojne mohli kúpiť aj Volvá. Škoda, že kompetentní nevidia za rohom sedieť ľudí na ošúchaných kufroch...
Nechávam tam teda všetky knihy, ktoré som vybral z auta. Vraj pošlú papier o prijatí, pandúri z hora nakázali. Môj úsmev odpovedá, že netreba, že pravidlá skutočných zlodejov ma nezaujímajú. A vraj nik z kapiel či interpretov nechce prísť zahrať a zaspievať zadarmo, vraj všetci chcú teraz veľké peniaze. Jedine Konflikt bol minule a že bolo fasa.

Neverím, že súcitia iba rockeri. Ak sa vám budú doma povaľovať staré knihy či LP-čky, alebo máte kapelu a budete cítiť prísť zahrať, či čítať zo svojej autorskej tvorby, ozvite sa. Energia vás neminie. Bratia budú potešení a možno svojou troškou pohnete niťou ich zajtrajška. Tie chladné múry to nespravia, chce to ľudské srdce...

 

ÚVTOS Košice-Šaca
Budovateľská 1, priečinok 28
040 15 Košice-Šaca
055/6842482

 

Buďte šťastní, Hirax

 

Čítačky Hirax (vstupné jeden úsmev):

9. 3, 18:03, Martin, kocka, "Koncert Horárovi 5.", Benefit na podporu liečby rakoviny
25. 4, 10:07, Martin, Ľadoveň, Gymnázium J. Lettricha
27. 4, Martin, "Konfrontácie a polemiky", Matica slovenská
16. 5, 18:03, Rožňava, Gemerská knižnica Pavla Dobšínskeho v Rožňave
25. 5., 17:08, Dobšiná, Krst knihy Planisko od Števky Opremčákovej
27. 9, 16:04, Liptovský Mikuláš, knižnica Gašpara Fejérpataky Belopotockého
8. - 11. 11, Bratislava, Bibliotéka
19. 11, 16:33, Veľký Krtíš
20. 11, 11:11 a 16:33, Nové Zámky, Knižnica Antona Bernoláka, Turecká 36, New Castle
21. 11, 17:02, Poprad, Kaviareň Groteska + poet Janko Marton
22. 11, Michalovce + Sobrance, upresním


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?