Bratislavská železničná stanica

Autor: Pavel Baričák | 7.11.2011 o 9:18 | (upravené 8.11.2011 o 5:05) Karma článku: 16,07 | Prečítané:  9022x

Nedeľa podvečer. Vystupujem z 93-jky, vraciam sa z knižného veľtrhu Bibliotéka, kde vládol štyri dni pokoj, oceán kníh, úsmev, intelekt. Dobre viem, že železničná stanica bude vyberať mýtne. Či prichádzate alebo odchádzate z Bratislavy, táto čierna diera energie je ako nonstop fungujúci fukár teplého vzduchu vchodu do supermarketu. Vždy prekvapí. Ak nie ste zvyknutý, je jedno, či ste prileteli z Rwandy, alebo sa vraciate z príjemnej rodinnej oslavy, kultúrny šok vás jednoducho neminie.

Vlajky zúčastnených krajín z posledných hokejových majstrovstiev odpadávajú zo stĺpov. Tony presúvajúcich sa študákov. Mladé tváre nedospelej mládeže nejavia známky strachu, šepkajú, čo víkend vzal. Dospelácke apatické tváre, ľudia bez duše, výkriky hrozivo vyzerajúcich skupiniek mužov v kožených bundách a nemyslím tým len našich tmavších spoluobyvateľov. Občas bezdomovec bez oka, pár smutných pankáčov sediaci na studených schodoch, kde-tu sebavedomý pasák kupujúci si zhorenú klobásu s čili prílohou za 40 centov. Nečakané nadmerné množstvo policajtov, to asi Slovan hral s Trnavou, lebo ináč by ich nebolo. Teda bolo - jedna dvojica, na ktorú sa radšej nepozrieť, lebo budete musieť hľadať občiansky. Všade špina, chlad, kde-tu ohlásené meškanie vlaku.

Makovníky pri troch fungujúcich okienkach, ostatné predajničky lístkov nelogicky v područí mĺkvych závesov. Nervozita. "Stihnem? Koľko je predo mnou ešte ľudí? Mal som ísť radšej do toho stredného radu, tam to vyzerá na rýchlejší posun".

- Musí si ta p.ča kupovať miestenku na zajtra práve teraz?

Otáčam sa na dve dvadsiatky. V tvári zlosť raneného Vikinga, chýba im už iba mastná brada so sopľom a červíkmi. Tesne pred okienkom ich púšťam pred seba, šikovnica za sklom zaradila štvorku, ušetrila mi desať minút. Prekvapené baby ďakujú čiernej žuvačke na dlaždici, zrakový kontakt si šetria pre očného lekára.

Stíham si kúpiť ešte bagetu. Priopitá staršia cigánka platí a potom sa znova stavia za mňa, pričom vykrikuje "ešte kávu, ešte kávu!" Dostávam bagetu z gumy a výdavok do centu.

- Kávu ste neplatili, - odvrkuje vycvičená bufetárka, Pavlov mal pravdu.

- Platili, však Jožka? - pýta sa žena s prepatlaným mejkapom svojej kolegyne. Jožka je však asi nahluchlá, ale skôr si myslím, že ju pohltili hranolky, v ktorých sa bahní rukami. Mlčí, hltavo papá.

- Neplatili, - nenašiel by náznak emócie v bufetárkinom hlase ani Colombo.- Tak jednu kávu, - odchrle si snedá pani, ktorá už štrngoce drobnými. Finta nevyšla.
Klikujem zubami na bagete, rovnako ako stanica hryzie do mňa. Z podchodu sa rinie chorál "j.bnutá Trnávááááá", ktorý zlomil davu krk, čo tak rýchlo zazrel smerov k "spevu" najviac pripomínajúceho oslavu osemnástky po poslednej fľaši. Policajti si strkajú prsty za opasky, vypínajú hrude i bruchá, nafukujú bicepsy, demonštrujú silu. Ja kontrolujem, či mám ešte peňaženku, kľúče od bytu za zipsom, jazyk za zubami. Vychádzam na perón, úsmev si šetrím pre mesiac. Ľudia by mi ho aj tak neuverili, to, že som blázon viem aj bez ich tvárových nevrlých diagnóz.
Prirazili vlak, masa prirazila seba. Lezie si cez hlavy, čo som videl v Bombaji je hravo premazané. Bolestné je, že zimou to nie je... Neponáhľam sa, mám miestenku. V zhasnutom kupéčku sedí päť mladých Rusov. Ukazujem im lístok s čísielkom pri ikonke sedačky. Nechápu, ale nakoniec sa mi po anglicky ospravedlňujú a odchádzajú. Ako Slovák vyrastajúci v socializme im odpovedám ruštinou, že nemusia ísť, že sa pomestíme. Nereagujú, miznú, polozhasnuté kupéčko ovládne smútok svetového Babylonu.

Prichádza moletnejšia pani. Skladá sa oproti mne. Oddychuje.
- Čo ste taká ustatá? - pýtam sa srdečne.
Je prekvapená, asi je naučená, že vo vlaku rozprávajú iba dôchodcovia.
- To viete, dve hodiny na stanici. Nevedela som, že električky už nechodia na hlavnú... Nestihla som predošlý vlak... Pár minút...
- Ani neviem...
- Rozdala som všetky cigarety, ale peniaze som nedala.Usmievam sa. Aj ona. Obaja vieme, ktorá bije. Potom sa zakrýva kabátom. "Len spi, duša, budem ťa strážiť," šepkám jej v duchu a otváram laptop. Rozmýšľam nad názvom. Ááá, už to mám, tu netreba rozmýšľať: Bratislavská železničná stanica.

 

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax:

9. 11. 2011 o 17:07, streda, Martin, kaviareň Kamala: Krst troch Hiraxových kníh - Hiraxovo rozprávanie o Etiópii a krst jeho čerstvej africkej knihy Etiópia - Vysoká škola neočakávania plus čítanie z jeho tretej básnickej zbierky V tichu a románu Príbeh muža.

24. 11. 2011, 10:26, Sučany, nápravne zariadenie pre mladistvých, čítačka Hirax

24. 11. 2011, 16:59, Žilina, mestská knižnica, čítačka Hirax.

24. 11. 2011, 19:45, Žilina, vysokoškolské rádio, Radio X (Vlčince), bývalé rádio Rapeš, rozhovor Hirax.


Najnovšie knihy od Hiraxa:
9. 9. 2011 - Cestopis z Etiópie: Etiópia - Vysoká škola neočakávania (už vyšlo)
10. 10. 2011 - Hiraxova tretia básnická zbierka: V tichu
11. 11. 2011 - šiesty Hiraxov román: Príbeh muža


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?