Vlajky zúčastnených krajín z posledných hokejových majstrovstiev odpadávajú zo stĺpov. Tony presúvajúcich sa študákov. Mladé tváre nedospelej mládeže nejavia známky strachu, šepkajú, čo víkend vzal. Dospelácke apatické tváre, ľudia bez duše, výkriky hrozivo vyzerajúcich skupiniek mužov v kožených bundách a nemyslím tým len našich tmavších spoluobyvateľov. Občas bezdomovec bez oka, pár smutných pankáčov sediaci na studených schodoch, kde-tu sebavedomý pasák kupujúci si zhorenú klobásu s čili prílohou za 40 centov. Nečakané nadmerné množstvo policajtov, to asi Slovan hral s Trnavou, lebo ináč by ich nebolo. Teda bolo - jedna dvojica, na ktorú sa radšej nepozrieť, lebo budete musieť hľadať občiansky. Všade špina, chlad, kde-tu ohlásené meškanie vlaku.
Makovníky pri troch fungujúcich okienkach, ostatné predajničky lístkov nelogicky v područí mĺkvych závesov. Nervozita. "Stihnem? Koľko je predo mnou ešte ľudí? Mal som ísť radšej do toho stredného radu, tam to vyzerá na rýchlejší posun".
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
