Prestali sme si vážiť vlastných rodičov

Autor: Pavel Baričák | 19.10.2011 o 8:11 | (upravené 26.11.2011 o 13:48) Karma článku: 17,89 | Prečítané:  6278x

Afričanka Halima Bashir vo svoje úžasnej knihe Slzy púšte popisuje, ako musela utiecť z milovanej rodnej zeme do Anglicka, konkrétne do Londýna. "Jedného dňa som objavila starú dámu sediacu na lavičke v parku. Začali sme spolu trkotať a ona mi vyrozprávala svoj príbeh. Žila sama vo veľkom dome. Mala štyri deti, ale boli už dospelé a odsťahovali sa. Občas zatelefonovali, ale vídala ich jedine na Vianoce a na narodeniny. Povedala som jej, že v našej kultúre by človek nikdy nenechal rodičov prežívať starobu v izolácii. Matka človeka nosila deväť mesiacov a živila ako dieťa. Otec človeka chránil. Človek sa o nich musel starať a vážiť si ich, keď zostarli. Keď som dohovorila, stará pani mala slzy v očiach."

V thajskom Bangkoku som si dal šiť oblek na mieru. Majstroval mi ho starší Ind. Rád sa pýtam, takže ani jeho neminuli kaťuše mojich otázok:

- Koľko ste už v Thajsku?

- Viac ako tridsať rokov.

- Putoval som pár týždňov Indiou... Tu máte asi lepší život, však?

- Určite áno.

- Nechýba vám rodina?

- Celá rodina je tu so mnou.

Onemel som, môj rozum nenašiel potrebné odpovede.

- V Indii si vážime rodičov, aj starých rodičov. Najprv sme sa sem s manželkou a našimi dvomi deťmi dostali my. Akonáhle sme získali bývanie a vybudovali si nejakú pozíciu, kúpili sme letenky rodičom, potom súrodencom a nakoniec aj starým rodičom. Každý, kto je z Indie to tak spraví. Celá rodina sa premiestni, aby bola pohromade, lebo v tom je jej sila a zdravie celého rodokmeňa.

Som z tých, ktorý si musia dopredu poznačiť a vytvoriť čas pre návštevu rodiča. Mama zostala sama, ale raz za týždeň-dva ju idem pozrieť, aj keď sa naše názory na svet vo veľa veciach nezhodujú. Jej "veľké" problémy sú u mňa, "moderného človeka", hravo vyriešené za pár minút. A naopak, z niektorých mojich životných postojov má mamina stále večnú traumu, silnú potrebu riešiť ich a starať sa, takže nie vždy je takáto návšteva med lízať. Ale mlčím a načúvam. O susedoch, ktorí ju obabrali pri zatepľovaní paneláku, o kamarátke, ktorá s ňou nechce chodiť na akcie predaja ovčích rún a guličiek, ktoré perú samé. Občas príde aj na radosti, ako keď našla päťeurovú bankovku pri pokladni v Bille či pán farár jej na spovedi potvrdil stanovisko na nejaký problém. Sedím, počúvam, z podvedomia počuť jemné klopanie, otváram a pritakávam: Honobíme bohatstvo, ale prichádzame popritom o skutočné hodnoty. Získavame moc, ale naše vnútra sú bez života.

Dobrá kamarátka sa pol roka túlala po Mexiku. V jednom meste bývala u starej panej, ktorú chytil obličkový záchvat. Najprv ju šokovalo, keď ju podopierala a peši spolu kráčali do nemocnice, "vraj veď je to už tu, iba kúsok." Nakoniec to bolo sedem kilometrov cez kopec. Hospitalizovali ju. Najprv jej bolo zaťažko nechať ju v jednej obrovskej miestnosti, kde boli po všetkých štyroch stranách poschodové postele a ležalo tam množstvo ľudí.

- Nerob si starosti, duša dobrá, už volali synovi, príde rodina.

Vysvetlila si to po našom - príde syn s maximálne jedným potomkom, ktorý tam bude nasilu uhundraný stáť a hrať sa s iPoodom. No na druhý deň sa z celého Mexika zbehli všetci, ktorí ju poznali. Ten zatelefonoval tomu, oný onému a už sa šírilo, že totke je plano. Prišlo sto ľudí!!! Henten z blízka, iba dvesto kilometrov, iný cestoval celý deň až z hlavného mesta. Viete si predstaviť tú energiu, keď vám toľko ľudí príde dať najavo, že im za to stojíte, vážia si vás a nepriamo vám ďakujú? Veď oni tej babke predĺžili život o ďalšie roky...

Píšem tieto vety ako mantru. Viem, že keď sa nad touto vecou zamýšľam, dejú sa vo mne zmeny. Maličké, ale tie sú predsa najpotrebnejšie k veľkým zmenám, že možno budem maminu navštevovať zajtra častejšie a budem vždy jej hromozvodom o kúsok dlhšie, nielen na presne stanovenú hodinku a dvanásť minút. A možno je to iba taká poistka zo strachu... že keď budem ja ležať na smrteľnej posteli, nech okolo mňa stojí môj rod a ticho načúva starcove výmysly. Viete, aká to bude energia vzájomnej úcty, lásky a pochopenia?

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax:

3. - 6. 11. 2011, Bratislava, Bibliotéka, Incheba - autor bude počas celého veľtrhu k dispozícii čitateľom a rád podpíše všetky prinesené knihy.

3. 11. 2011, 16.30 - 18.00, Bratislava, Bibliotéka, Incheba, miestnosť P2: "Etiópsky kabaret príbehu muža a to všetko v tichu a o jednej osobe" - čítačka Hirax.

6. 11. 2011, 16:00 - 17:00, Bratislava, Bibliotéka, Incheba, miestnosť P3: Olivia Olivieri, Eva Biela Brndiarová, Lenka Gahérová, Števa Opremčáková + moderuje Hirax.

9. 11. 2011 o 17:07, streda, Martin, kaviareň Kamala: Krst troch Hiraxových kníh - Hiraxovo rozprávanie o Etiópii a krst jeho čerstvej africkej knihy Etiópia - Vysoká škola neočakávania plus čítanie z jeho tretej básnickej zbierky V tichu a románu Príbeh muža.

24. 11. 2011, 10:26, Sučany, nápravne zariadenie pre mladistvých, čítačka Hirax

24. 11. 2011, 16:59, Žilina, mestská knižnica, čítačka Hirax.

24. 11. 2011, 19:45, Žilina, vysokoškolské rádio, Radio X (Vlčince), bývalé rádio Rapeš, rozhovor Hirax.


Najnovšie knihy od Hiraxa:
9. 9. 2011 - Cestopis z Etiópie: Etiópia - Vysoká škola neočakávania (už vyšlo)
10. 10. 2011 - Hiraxova tretia básnická zbierka: V tichu
11. 11. 2011 - šiesty Hiraxov román: Príbeh muža


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?