Z Grécka cez Balatón k Hitlerovi (alebo vysvetlite mi to)

Autor: Pavel Baričák | 9.6.2011 o 10:09 | (upravené 10.6.2011 o 9:16) Karma článku: 11,86 | Prečítané:  3625x

Televízor pozerám minimálne. Ak áno, zaspávame s priateľkou pri dokumentárnych filmoch o prírode, alebo si pozrieme vytipovaný film (najčastejšie alternatívneho charakteru). Keď sa však občas stretnem so správami, automaticky sa mi v hlave o slovo hlási sedliacky rozum. A včera sa to stalo - kauzy Grécko a Maďarsko. Tak vás teda prosím, vysvetlite mi to.

Grécko

Vraj sa rútia do katastrofy. Ešte mesiac a vyberú na seba cepy. Snáď pomôže leto (to chcem vidieť, ako tam pôjdu dovolenkári, keď do celej Európy sa vysiela mrak z ich krajiny). A môj sedliacky rozum mi premietol takúto bájku:

"Bola raz v dedine bohatá rodina. Dobre sa mali. V kaštiely bývali, služobníctvo mali, pekne oblečení chodili, aj s jedlom nemali starosť ako ostatok chudobnejších od nich, robotu moc nepoznali. Mali veľmi starú históriu, vraj v celom štáte ako prvý začali s rovnosťou ľudu. Ale to bolo dávno, nejaké tie tisícročia dozadu, o tom boli popísané už len knihy. Keď podobne bohatí páni zo susedných krajov vymysleli akýsi husársky plán, aj túto našu spomínanú nablískanú rodinu do spolku chceli, aj keď sa dopočuli o tom, že sa im v poslednom čase moc nedarí. Ale ako lákadlo a imidž im pasovali veľmi dobre. Iné, chudobnejšie rody lustrovali prísnym okom. Tam im dali niečo upraviť, tam padli príkazy, kvóty, pevné čísla, dátumy, že ak nestihnú, dvere sa zavrú. Dozorovali, kontrolovali. Na našich dobre situovaných teplokrajcov však iný meter mali. Tam zažmúrili viečko, hentam kývli rukou, vraj sa to určite polepší. Po čase aj okolitú strednú bedač do čertovho spolku povolali. Tých, čo obyčajné chalupy mali. No pracovitý boli, snažili sa, na deti mysleli, reku aj tí sa šiknú, nech je nás viac. Nakoniec sa tí najvrchnejší rozhodli, že im aj studňu postavia. I stalo sa, studňa stála i cesta k nej. Obyčajní poďakovali, ale aj tak museli opäť na pole chrbáty klaňať, lebo koláče na stromoch ešte nerástli. Lenže koleso sa polámala a kaštieľ začal trpieť biedou. Vraj truhlica je prázdna, služobníctvo sa búri, lebo nedostalo výplaty. A zrazu rada najvyšších začala do stola palicou udierať, že sa treba poskladať, lebo jedným sa pohoršilo a či vari ste na studňu zabudli! Nastala patová situácia. Tí chudobnejší to nosili v hlavách, lebo ich otcovia vždy takí boli. Páni nakázali a oni mlčali, aj keď sa neprávosť diala. Za tmy z poľa šli rovno do šenku, tam sa vykecali, opili, doma kredence rozbili i neraz žene facku struhli (tie tiež držali jak slepý parák, s nimi aj orať mohli) a ráno opäť ticho na pole sa robotovať vydali. Ale v srdciach znali odpoveď: Tak nech sa presťahujú do menšieho domu a uskromnia sa. Vari sa máme my, čo sme si všetko vydreli sami, na pánske bruchá skladať? Veď to nemá logiku. Vy im dajte, veď v hradoch bývate. Nie my, čo sme na tom horšie ako oni. A či sa vari bedač má skladať na bohatého, len kvôli tomu, že už nevedel ako na to, tak socializmus začal zavádzať." Keby nám vládol Pacho, hneď by im bachory vyčistil - berte si tú vašu studňu, lebo ju sám zahádžem kamením!

 

A už sme pri druhej téme. Keď som bol v Hong-Kongu, vyzvedal som od domácich, čo tá Čína. Či ich komunisti za gágory nepriškrtili. A že veru nie, že s Čínou sa dobre obchoduje. O komunizme ani chýru ani slychu. Aj v Austrálii a na Novom Zélande mi ľudia rozprávali, že následky ekonomickej recesie až tak necítia, že toto je iná pologuľa a tú spolu drží Čína, Taiwan, Japonsko, Austrália a Nový Zéland, že nie sú až tak naviazaní na americký trh a ich ekonomiku "čísiel". A môj sedliacky rozum sa ma hneď spýtal:

"Keď sa zakladala EÚ, nevravelo sa, že je to hlavne kvôli tomu, aby sme boli konkurencie schopní a neboli sme až tak závislí od Ameriky. Takmer všetci súhlasili, dokopy sa dali. A potom drbla Amerika a následne na to aj Európa. Hmm, tu mi niečo nesedí... Či len tí páni jedni oprate nechcú mať?

 

Maďarsko

Už vás dlho nebudem otravovať. Ale včera v bedni dávali, vraj niekto z dolnej zeme od paprikového mora utrúsil, že sme im časť trsu zeme ukradli. A môj sedliacky rozum mi hneď jednu historku vrátil:

Bol raz jeden maliar, ale nedarilo sa mu. Tak začal blízke okolie na svoj sen balamutiť, až sa mu nakoniec celý národ podarilo zmagoriť. A okolité štáty mlčali. Neskôr toho ľutovali, keď vlastným otcom, deťom, matkám a ženám hroby kopali. Veru tak, raz jeden maliar začal vystrkovať rožky a svet mlčal, vraj to nič nie je, problém jedného málinko drzejšieho štátu...

 

Buďte šťastní, Hirax

 

 

Aktivity Hirax:

7. 7. 2011 o 18:03, štvrtok, Levoča, Caffe Teatro, Majstra Pavla 54: Hiraxovo rozprávanie o cestovaní, ktorým ukončí mesačnú výstavu jeho fotografií z Indie, Nového Zélandu, Thajska a Etiópie. Výstava trvá od 6. 6 do 7. 7. 2011 v spomínanom priestore a vstup je jeden úsmev.

12. 7. 2011 o 20:00, utorok, Vrbové, predmostie Vrbovských vetrov
Dado Nagy moderuje besedu o knihách. Hostia: Pavel "Hirax" Baričák a Branislav Jobus (s novou knihou Ako Muflón Anciáš cestoval na západ). Do spevu i tanca zahrá aj zaspieva vokálno-inštrumentálka skupina o jednom hráčovi - Abusus.

Chystané knihy od Hiraxa:
9. 9. 2011 - Cestopis z Etiópie: Etiópia - Vysoká škola neočakávania
10. 10. 2011 - Hiraxova tretia básnická zbierka: V tichu
11. 11. 2011 - šiesty Hiraxov román: Príbeh muža

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?