Vydal som blogerke knihu a je mi veľkou cťou

Autor: Pavel Baričák | 17.5.2011 o 10:22 | (upravené 17.5.2011 o 10:29) Karma článku: 14,69 | Prečítané:  5729x

Precestoval som s batohom takmer pol zemegule. V Indii, Etiópii a v iných afrických krajinách som pochopil, že nám z vodovodov tečie zlato. Tieto krajiny ma naučili zatvárať kohútiky, dokonca aj po druhých. Nie, nemá to nič spoločné so šetrením mojej mamy. Keď som sa vracal z krajín tretieho sveta, uvedomil som si, že patríme medzí pár percent najbohatších ľudí sveta už len vďaka faktu, že vlastníme mikrovlnky, chladničky, autá či byty. Po návrate z panamskej džungle Darién od Indiánov Emberá som vo svojej firme bozkával sanitu. Moji ľudia sa mi smiali. Ale keď som prešiel krajinou s názvom Vlasy dupkom, pochopil som, že som šťastný človek už len vďaka tomu, že netrpím žiadnou smrteľnou chorobou a nik z okruhu mojich najbližších nezomiera. Vydal som blogerke Ľubomíre Romanovej knihu Vlasy dupkom a je mi veľkou cťou...

Množstvo autorov by Ľubomíre Romanovej mohlo vyčítať, že v jej poviedkovej knihe z lekárskeho prostredia na každej strane niekto umiera, prežil ťažký úraz, prosto je jednou nohou v hrobe. Ako autor románov viem, že toto sú najsilnejšie pasáže knihy, a ak s nimi vie spisovateľ citlivo narábať, môže čitateľa šikovne dostať do deja. „Pché, Romanová to tam kosí, tej sa píše jedna radosť!" Lenže Ľubka tieto témy nezneužíva. Píše o smutných veciach tak prirodzene a s ľahkosťou, že im porozumie aj človek od lisu, i vysokoškolsky vzdelaný. Riadi sa pritom pravidlom zlatej strednej cesty, skromnosť slov je úmerná sile príbehu, tryská z nich pokora, zmierenie a obrovská ľudskosť. Vracia ľudí späť na zem. V nemocnici, ale aj ako blogerka a spisovateľka.

Blogy Ľubomíry Romanovej číta celé Slovensko jedným dychom. Možno preto, že nie sú vymyslené, ale ide o skutočné prípady, ktoré sa stali počas jej služieb v nemocnici. Ale možno práve preto, že pri ich čítaní si každý vnímavý čitateľ začne vážiť všetko, čo má, pretože tento prístup nám Slovákom chýba. Stále sa za niečím pachtíme, neustále sa na niečo sťažujeme. A keď potom príde choroba či úraz, sme schopní prosiť aj Boha (ktorého sme pred časom zavrhli), aby sa vrátil včerajší deň, keď sme boli ešte zdraví. Vtedy ide zrazu všetko bokom a nám dochádza, že času aj peňazí je dosť, len aby zdravíčko bolo.

Katka Koščová na krste knihy spievala nádhernú pieseň Šivot s textom Michala Baláža. Slová tej piesne „Nehádž do žita dožité, spomienky vždy sú zložité, snom šepkám šite..." akoby vyjadrovali posolstvo celej knihy. Ďalšia kmotra, Adela Banášová, sa ma na pódiu spýtala, akú priečku predajnosti kniha momentálne zaujíma. Myslím si, že aj Adelka vie, že pri tomto titule v prvom rade nejde o predajnosť. Tá kniha bude liečiť, pomáhať a vracať ľudí do plnohodnotného žitia.

Mnohí ma budete asi zatracovať, že ako vydavateľ píšem recenziu na vlastný titul a že mi nejde o nič viac, ako si nastrieľať diamanty do zubov podľa vzoru speváka Seala. Verte mi, že to pri iných tituloch nerobím, ale teraz cítim, že to tak má byť. Vážim si svoj voľný čas a odmietam navštevovať rôzne krsty. No do Prešova som šiel rád, pretože som bol nadmieru potešený, že som sa stal malou súčasťou pri pôrode tejto knihy. Keď mi Lucifer bude v pekle rátať moje pozemské rockerské hriechy, vytiahnem v poslednej chvíli z treniek knihu Vlasy dupkom a už teraz viem, že si ňou vyslúžim aspoň jednodňovú priepustku do neba.

Nekupujte si tú knihu. Kvôli tomuto som tento blog nepísal. Ale požičajte si ju, prípadne iba prekliknite na Ľubkin blog a čítajte. Potom sa uzavrie sled mojich myšlienok. Jej príbehy sú tie najľudskejšie, aké môže napísať len sám život. Verte mi, keď dočítate, za všetko poďakujete. Sami. V duchu.


Buďte šťastní, Hirax

 

 

Vlasy_dupkom.jpg

Krstné kmotry knihy Vlasy dupkom. Zľava: Mária Otčenášová, Katka Koščová,
Adela Banášová a autorka Ľubomíra Romanová.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?