Včera som bol v Bratislave na hokeji

Autor: Pavel Baričák | 2.5.2011 o 9:56 | (upravené 2.5.2011 o 14:26) Karma článku: 15,48 | Prečítané:  12405x

Číslo mi dal kamarát. Vraj ten človek má lístky a predáva ich vo veľkom. Volám mu, chceme aspoň dva na zápas Rusko - Slovinsko. Nie je problém, 60 ečiek, ale ešte nám za chvíľku zavolá, lebo práve rieši druhý hovor. Ale nevolá. Tak voláme my. "Áno, áno, pamätám si, dva dnes na Rusov po osemdesiat." Nepamätá si ani prd. Má toho asi veľa. Sadáme do vlaku, vstupenky nechávam na prítomný okamžik.

Bratislava. Na lícach nám schnú vodolepky so slovenským znakom, slnko nie a nie opustiť mraky. Po ceste k štadiónu sa zastavujeme vo fans stane na Trnavskom mýte. Pivo je z 2,5 € prelepené na 1,9 €. Škoda, že susedíme s Ukrajinou. Ale aj tak súkame v nepríjemnom chlade po jednom kúsku a ja viem, že ak nezoženieme vstupenky na večerný zápas, moje ľadviny tu sedieť nebudú.

Pred štadiónom stretávame anglicky švitoriaceho dílera vstupeniek. 60 do béčkového sektora. Ďakujeme, ideme viac do davu pred vstupnými turniketami. Po pár otázkach sa okolo nás sťahuje babylónsky výber čiernych predajcov. Prepínam z ruštiny na polštinu, poza plece odpovedám vietnamskou slovenčinou, spredu vykrývam esperantom. Nakoniec dávame 35 éčiek do áčkového sektoru. Festivalové skúsenosti sú niekede k nezahodeniu...

Hala pekná (od môjho koncertu Jethro Tull perfektne prerobená), systém organizácie výsostne fungujúci. Pijeme opäť pivo, škoda, že Plzeň je vytlačená Corgoňom. Cena neklesá, 1,9 za kelímok. Vedľa nás stoja Fíni a rozoberajú, či je Demitra Rus alebo Slovák. Len jediný z nich sa nevenuje lotérii, ale sleduje krásne Slovenky. Hold, dovolenka v Maďarsku nebýva často...

"Prosím vás, toto je vstup do A3 sektoru?" pýtam sa zamračeného svalovca.
"Nevidíte?! Á - ukazuje na ľavú stranu, tri - otáča sa na druhú stranu pomaľovanej steny," odpovedá mi nemilo. Chápem, umrel mu škrečok, priateľka má menzes, chlapci z posilky mu na skrinku nalepili fotku Petra Nagyho, proste dôvodov je milión. Ideme dnu, kde nám naopak milá slečna poriadne kontroluje lístky a upozorňuje nás, že máme sektor A2, ale že môžeme prejsť cez sedačky. Silný muž pri vchode tiež pozrel vstupenky očkom, ale asi v ňom mal šponu z nočnej. Hmm, spojenie sily s rozumom býva skutočne výnimočné.

Hokej je skvelý, atmosféra priateľská, Goooly hravý. Hala buráca hrdými Slovincami, kde-tu kontruje pár Rusov výkrikmi "šajbu". Rusi vystrašený Nemcami síce pritápajú, ale Slovania nechcú predať kožu len tak. Cez prestávku vybiehame na čipsy s ktorými nás nechcú v pustiť dnu. Aj keby sme ich neotvorili, na ľadovú plochu ich nedohodím.
"Ja neviem, komu by to uškodilo," usmieva sa na nás jeden z usporiadateľov. "Dajte si ich pod tričko," vraví milo. Dvakrát nám hovoriť netreba, ale trošku škriabu...

Rusi vedú 4:2, ale bývalí Titovci zrovnávajú na 4:4. Tešíme sa, že zápas má gule až do konca, aj keď "maladci" nakoniec s vypätím síl víťazia. Slovinskí fanúšikovia ďakujú svojim chlapcom. Zaslúžili si aspoň bod, ale taký je hokej. O tom ma má presvedčiť aj večer.

Lístky na náš zápas sú nadobro vypredané. Pár zúfalcov drží nad hlavou kartón "kúpim lístky na zápas Slovensko - Nemecko", ale beznádejne. My nakoniec vymieňame veľkoplošný stan za obrovský televízor v rockovom klube Randal. Síce sa tam koná nejaká horror párty a miesto slovenským farieb sú ľudia pomaľovaní ako zombíci, ale nevadí.

Pri stave 4:0 to pár zúfalcov vzdáva a odchádza do koncertnej sály. Od podnapitých padajú hlášky, ktoré hojne využívajú slovné spojenia z fašistických čias Hitlera. Ja s priateľkou pokorne sledujeme slovenský balet, ktorý narazil na nemecký Tiger. Pri stave 4:2 vbieha do miestnosti priožratá afektovaná dievčina:

"Prepoha, to čo je?!? Hanba. To ako hrajú?! Nech sa idú strčiť..."

"Vypadni! Vôbec nevieš, ako to je. Vravím ti vystreľ, lebo ti jednu uvalím!!!" dostáva svoje hneď od prvého domáceho. Našťastie odišla. Netúžil som byť svedkom vraždy.

Nad Tatrou sa blýska. Pri stave 4:3 sa reči o pochode na Berlín zhusťujú. Škoda, že šachové hodinky zápasu upustili vlajočku. Je dohrané. Platíme účet a ponáhľame sa na nočný vlak do Vrútok. Po ceste ďakujeme našim chlapcom. Prehrali sme, ale napriek tomu v srdciach cítime obrovský plameň... Niečo mi vraví, že sa s tými Nemcami ešte porátame!

Buďte šťastní, Hirax

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?