Minule som v jednom našom obchodnom centre kúpil odznak „Som kjásavička." Chodil som po nákupoch a pri platení som sa na záver pýtal predavačiek, či si myslia, že sú krásne. Asi dvadsať žien mi obratom a bez rozmýšľania jednoznačne odvetilo, že NIE SÚ KRÁSNE! Všetky tieto oslovené originálne a prekrásne božské bytosti sa na mňa samozrejme pozerali dosť podivne. A tak som im iba na konci ukázal odznak, ktorý mohol byť pri správnej odpovedi ich. Nepýtal som sa samozrejme len na krásu tela, ale celkovú krásu bytosti. Až ku sklonku dňa som odznak daroval kamarátke, ktorá má celkové zákony o sebaprijatí už dávno vyriešené. A tak som si iba vychutnal jej usmiatu odpoveď: „Ja som krásna! Ja som BOHYŇA KRÁSY!" Dostala odznak.Nikto z nás sa nerodí dokonalý. Každý z nás ma nejaký fyziologický nedostatok. Ja som napríklad plešatý. Čo myslíte, čo je lepšie - roky plakať do vankúša, že nemám vlasovú prikrývku ako metalový gitarista, alebo vykročiť do každého dňa prijatý, usmiaty a veselý? Všetci sme nádherné bytosti. Každý disponuje neuveriteľnou studnicou krásy, len ju musí nájsť a svojou prirodzenosťou ukázať svetu. Nepozerajte po okolí, čo by ste chceli mať, ale nazrite do seba, čo máte.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu