Kým chalani varia jedlo, ja skladám stan. Dozvedám sa, že naši skauti a mulicemani spali v otvorenom prístrešku, kde sme si včera večer robili oheň. Ja by som v tom altánku zamrzol, včerajší vietor mám ešte pod nechtami. Sú v mojich očiach veľkí hrdinovia, lebo spali na holej zemi len tak, bez matracov či prikrývok. Keby som to vedel, nechám im drevo, čo sme včera spálili pre zabitie nudy, a nebudem sedieť pri ohníku ako papaláš, keď ich by aspoň trošku zahrialo. Pýtam sa ich, aká bola noc, ale keďže nevedia dobre po anglicky, iba pokyvkávajú plecami, že toto je ich práca a sú radi, že majú aspoň nejaký príjem. Dostať 40 birrov na deň je pre nich slušný zárobok. pokračovanie článku
Ľubo Čajági je rádioterapeutický asistent a pracuje na onkologickom pracovisku. Preťahuje sa o ľudské životy s pani rakovinou... Ale dušou je vodák, slobodný človek, ktorý sa tára svetom s gitarou a vníma svet ako miesto, kde sa máme učiť hlavne stavať, lebo búranie ide ľahko. Občas niečo napíše, ale nechce to nikde uverejniť. A mne je to ľúto, lebo jeho vety sa môjmu srdcu veľmi prihovárajú. Chcem ich posunúť aj vám, tak som po ňom prešiel jeden textík... pokračovanie článku
Nik v to ráno nezdravil slnko vrúcnejšie ako ja. Zo stanu som však vyšiel až okolo deviatej, pretože to boli asi jediné dve hodiny, keď sa v ňom začínal zjavovať náznak tepla. Spovedám Michaela a Simona, akú mali noc, a počúvam samé náreky o deravom stane, nočnej búrke, strašnej zime. Sme prosto na jednej lodi. Najhoršie je však na tom Koen. Kašľal celú noc a má miernu horúčku. Ich stan vraj nie je spojený s celtovinovou dlážkou. Etiópčania sú šlendriáni, ale na druhej strane, im by v tom stane bolo dobre. Sú zvyknutí na iné podmienky. Vyrastali v tejto oblasti, zima im nič nerobí, kondíciu majú výbornú. Lenže my sme rozmaznaní Európania. Skutočnosťou však ostáva, že takýto stan im v noci vetrisko hravo podfúkol a zhodil a prudký dážď im vytopil všetky veci. Lúka je teraz posiata obsahom ich batohov, aby sa slnko mohlo činiť čo najviac. Kým sa najeme, zbalíme a vydáme na cestu, zostáva necelá hodina. pokračovanie článku
Je to veľmi jednoduché. Presne podľa princípu negatívnej energie, v ktorej sme vychovávaní a vedení. Sme posudzovaní, kritizovaní, tak posudzujeme a kritizujeme. Teší nás keď môžme nabiť flinty a urvať niekomu uši od riti. Málokto z nás si nechá ujsť takúto šancu, takto nás vychovali, toto nás učili. Viem, vtedy by sme prišli zaplniť urny a nemuseli by sme tam hádzať obálky s kosoštvorcami, pľuvancami, či zbytkami ľudských exkrementov. pokračovanie článku
Bolek Polívka raz povedal, že muž, ktorý mešká, nie je muž. Ja meškám necelú pol hodinu, nie som teda muž, iba chlap, ktorý berie ponuku ísť na autorské čítanie do basy ako veľkú výzvu. Prepáčte, slovo „basa" nemá byť urážkou. Za mojich čias sa takéto zariadenie volalo takto, hocijako si to môže štát nazvať. A nik z nás neoslovuje našich tmavších spoluobčanov Rómami, ale cigáňmi, tak načo tie hry. Dokonca ani word mi nepodčiarkol ani jedno z týchto výrazov, všetko je teda v naprostom poriadku. pokračovanie článku
Ráno som si pobalil veci a rozdelil ich na dve kôpky. Jednu beriem na túru, druhú uložím v trezore (drevená skrinka à la plaváreň v Opatovciach nad Nitricou počas môjho detstva v roku 1980) v cestovnej agentúre. Na recepcii som poďakoval za izbu, oznámil im, že o štyri dni sa znova vidíme, lebo opäť budem potrebovať na jednu noc strechu nad hlavou. Prechádzam Debarkom a denné svetlo mi odhaľuje množstvo vecí, ktoré som včera večer nevidel. Všade haldy kamenia, cesta bez asfaltu, ani len náznak civilizácie, živý stredovek. Tých pár stoviek metrov som si vychutnal, veľakrát za život človek nezažije teleport v čase. pokračovanie článku
V troch metroch štvorcových papiera, blikajúcich monitoroch či v politických debatách hľadáme odpoveď na voľbu najmenšieho zla. Vyberieme si postavičku, ktorej ako-tak dôverujeme a vyrážame s ňou do boja. Bary, krčmy, autobusové zastávky, vlakové peróny, samotné priestory premiestňovadiel, rodinné stretnutia - bojiská, kde sa budeme kvôli nášmu papierovému hrdinovi do krvi hádať. Aj ja sa pýtam prečo, keď všetci politici nás majú úplne na háku? pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Keď sa starec poberá, ktorú naspieval Marián Geišberg (ND Bratislava) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka.
pokračovanie článku
Štrnásť minút pred šiestou sedím v autobuse smerujúcom do Shire. Rachotina naskočila a duní do šera prebúdzajúceho sa Aksumu. V Etiópii platí zákaz státia v autobuse, ale na druhej strane dopravný prostriedok nevyrazí skôr, ako sú všetky miesta na sedenie obsadené. Čoho je vodič schopný, sa mám dozvedieť v najbližšej hodine. Keď je niečo po pol siedmej, vravím si, že to obsluha asi vzdala, a vyrážame z 20 % neobsadení. Prechádzame mestom a šoférov pomocník vybľakuje z otvorených dverí náš smer, či si to niekto nerozmyslí a nespraví si náhodný sobotňajší výlet. Dofukujeme kolesá a vraciame sa na stanicu! Ide ma poraziť. Neviem, kde sa v nich berie obrovská studnica tej nelogickosti, keď si nechcú pripustiť, že je dnes prosto deň, keď tak veľa ľudí do Shire nechce ísť. pokračovanie článku
Je začiatok roka a mnohí z vás určite stoja pred novým rozhodovaním. Ozýva sa strach, neistota, váhanie. Áno, veď táto spoločnosť je preborníčka v učení strachov, nečudujte, že je to v nás. Stačilo si čítať fejsubukovské priania do tohto roka a vidíte do ľudských duši ako do hrncov. Slovač množila z 90% iba negatívny smog. To nám ide na výbornú. Ale čo tak spraviť zmenu, nech začne tiecť nová a očistná energia? pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Bože, pomôž duši zlomenej, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka.
pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Tvárou k sebe, no duše oziaba, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka. pokračovanie článku
Stále mám v sebe zapnutý oddychový mód. Čaká ma viacdňové trekovanie po národnom parku Simien, takže si vravím, že dnes nebudem potrebovať vidieť všetko. Ráno sa dávam zaviesť do starého chrámu kráľovnej zo Sáby. Kupujem si na etiópske pomery drahú vstupenku (v prepočte okolo 5 eur), ktorá mi dovolí opäť vstúpiť do vzácnych priestorov. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Tvárou k sebe, no duše oziaba, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka. pokračovanie článku
Pokazili sa vzťahy, niekto niekoho podviedol, došlo k rozvodu, iný bol prepustený z práce, pohádali sa dávni priatelia. Zemou otriaslo, nastáva šuškanda, kto bol vinný, začína boj, kto je ten "zlý", na koho padne celý kal sporu, štartuje psychologický útok aktérov. Niekto sa veľmi srdečne mení na ucho (lebo pošle obratom ďalej), druhý sa toho bojí (lebo už má skúsenosť, že lepšie je sa nestarať). Svojim spôsobom majú pravdu obaja aktéri sporu, lebo každý z nás koná podľa momentálnej výšky svojho bytia. Napriek tomu ľudia uveria tomu, koho počúvajú... pokračovanie článku
- Horná osmička vám rastie do susedného zubu. Musí ísť von! - zavelila chladným tónom moja zubárka. - Ale ja to tak necítim, veď ani jeden z tých zubov nie je pokazený, - jachtám za telo, ktoré striaslo. Veď o hororových trhačkách nedorastených osmičiek by dokázal napísať slohovú prácu aj analfabet. - Musí ísť von, aj tak ju človek skoro vôbec nepoužíva. Je to otázka pár rokov, - dostáva sa direktívne mojim ušiam. - Nie. Nedám si ju trhať. Keď sa pokazí, až potom. Možno ma skôr prejde trambus, načo si spôsobovať zbytočnú bolesť... Môžem si zobrať tie snímky? Poradím sa ešte so zubným chirurgom z nemocnice, je to známy... To som ale nemal vysloviť, peklo sa otvorilo. pokračovanie článku
Je tomu už dobrých sedem rokov, čo som bol na týždeň pozrieť priateľku v Severnom Írsku. Pracovala v továrni na spracovanie hydiny. Dokopy tam bolo asi 40 Slovákov. V závode pracovalo aj nejakých 12 Rumunov. Tí sa stretávali aj o desiatovej prestávke. Síce neviem o čom kvákali, pretože vlastne boli neustále spolu, ale mali vo fabrike svoje rituálne miesto, ktoré každodenne využili na stret s krajanmi. Slováci bývali po štvor až šesťčlenných partiách v prenajatých domoch roztrúsených po celom meste. Čo dom, to nenávisť a boj voči inému domu, inej partii, inej osobe. Dokonca ešte aj v jednotlivých domoch sa to delilo na menšie, tichšie fronty. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Všetci kráčajú, len ja cúvam, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu. pokračovanie článku
Prvýkrát som si nedal budík, no napriek tomu som bol už o deviatej hore. Zobudil som sa na sen. Snívalo sa mi niečo slovenské. Naplnený mojou rodnou hrudou som otvoril oči a pochopil, že som v Afrike. Stret nepochopiteľností okamžite vyplnil moje vnútro smútkom. Ak ste to nikdy nezažili, ťažko sa mi to bude opisovať. Bol to totiž jeden z tých snov, keď vo vás zostane silná emócia, akoby ste práve zhliadli nejaký dojemný širokouhláč. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Studňa nádeje, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu. pokračovanie článku
Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax
hiraxhirax.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
