V troch metroch štvorcových papiera, blikajúcich monitoroch či v politických debatách hľadáme odpoveď na voľbu najmenšieho zla. Vyberieme si postavičku, ktorej ako-tak dôverujeme a vyrážame s ňou do boja. Bary, krčmy, autobusové zastávky, vlakové peróny, samotné priestory premiestňovadiel, rodinné stretnutia - bojiská, kde sa budeme kvôli nášmu papierovému hrdinovi do krvi hádať. Aj ja sa pýtam prečo, keď všetci politici nás majú úplne na háku? pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Keď sa starec poberá, ktorú naspieval Marián Geišberg (ND Bratislava) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka.
pokračovanie článku
Štrnásť minút pred šiestou sedím v autobuse smerujúcom do Shire. Rachotina naskočila a duní do šera prebúdzajúceho sa Aksumu. V Etiópii platí zákaz státia v autobuse, ale na druhej strane dopravný prostriedok nevyrazí skôr, ako sú všetky miesta na sedenie obsadené. Čoho je vodič schopný, sa mám dozvedieť v najbližšej hodine. Keď je niečo po pol siedmej, vravím si, že to obsluha asi vzdala, a vyrážame z 20 % neobsadení. Prechádzame mestom a šoférov pomocník vybľakuje z otvorených dverí náš smer, či si to niekto nerozmyslí a nespraví si náhodný sobotňajší výlet. Dofukujeme kolesá a vraciame sa na stanicu! Ide ma poraziť. Neviem, kde sa v nich berie obrovská studnica tej nelogickosti, keď si nechcú pripustiť, že je dnes prosto deň, keď tak veľa ľudí do Shire nechce ísť. pokračovanie článku
Je začiatok roka a mnohí z vás určite stoja pred novým rozhodovaním. Ozýva sa strach, neistota, váhanie. Áno, veď táto spoločnosť je preborníčka v učení strachov, nečudujte, že je to v nás. Stačilo si čítať fejsubukovské priania do tohto roka a vidíte do ľudských duši ako do hrncov. Slovač množila z 90% iba negatívny smog. To nám ide na výbornú. Ale čo tak spraviť zmenu, nech začne tiecť nová a očistná energia? pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Bože, pomôž duši zlomenej, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka.
pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Tvárou k sebe, no duše oziaba, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka. pokračovanie článku
Stále mám v sebe zapnutý oddychový mód. Čaká ma viacdňové trekovanie po národnom parku Simien, takže si vravím, že dnes nebudem potrebovať vidieť všetko. Ráno sa dávam zaviesť do starého chrámu kráľovnej zo Sáby. Kupujem si na etiópske pomery drahú vstupenku (v prepočte okolo 5 eur), ktorá mi dovolí opäť vstúpiť do vzácnych priestorov. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Tvárou k sebe, no duše oziaba, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu od Pavla Hiraxa Baričáka. pokračovanie článku
Pokazili sa vzťahy, niekto niekoho podviedol, došlo k rozvodu, iný bol prepustený z práce, pohádali sa dávni priatelia. Zemou otriaslo, nastáva šuškanda, kto bol vinný, začína boj, kto je ten "zlý", na koho padne celý kal sporu, štartuje psychologický útok aktérov. Niekto sa veľmi srdečne mení na ucho (lebo pošle obratom ďalej), druhý sa toho bojí (lebo už má skúsenosť, že lepšie je sa nestarať). Svojim spôsobom majú pravdu obaja aktéri sporu, lebo každý z nás koná podľa momentálnej výšky svojho bytia. Napriek tomu ľudia uveria tomu, koho počúvajú... pokračovanie článku
- Horná osmička vám rastie do susedného zubu. Musí ísť von! - zavelila chladným tónom moja zubárka. - Ale ja to tak necítim, veď ani jeden z tých zubov nie je pokazený, - jachtám za telo, ktoré striaslo. Veď o hororových trhačkách nedorastených osmičiek by dokázal napísať slohovú prácu aj analfabet. - Musí ísť von, aj tak ju človek skoro vôbec nepoužíva. Je to otázka pár rokov, - dostáva sa direktívne mojim ušiam. - Nie. Nedám si ju trhať. Keď sa pokazí, až potom. Možno ma skôr prejde trambus, načo si spôsobovať zbytočnú bolesť... Môžem si zobrať tie snímky? Poradím sa ešte so zubným chirurgom z nemocnice, je to známy... To som ale nemal vysloviť, peklo sa otvorilo. pokračovanie článku
Je tomu už dobrých sedem rokov, čo som bol na týždeň pozrieť priateľku v Severnom Írsku. Pracovala v továrni na spracovanie hydiny. Dokopy tam bolo asi 40 Slovákov. V závode pracovalo aj nejakých 12 Rumunov. Tí sa stretávali aj o desiatovej prestávke. Síce neviem o čom kvákali, pretože vlastne boli neustále spolu, ale mali vo fabrike svoje rituálne miesto, ktoré každodenne využili na stret s krajanmi. Slováci bývali po štvor až šesťčlenných partiách v prenajatých domoch roztrúsených po celom meste. Čo dom, to nenávisť a boj voči inému domu, inej partii, inej osobe. Dokonca ešte aj v jednotlivých domoch sa to delilo na menšie, tichšie fronty. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Všetci kráčajú, len ja cúvam, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu. pokračovanie článku
Prvýkrát som si nedal budík, no napriek tomu som bol už o deviatej hore. Zobudil som sa na sen. Snívalo sa mi niečo slovenské. Naplnený mojou rodnou hrudou som otvoril oči a pochopil, že som v Afrike. Stret nepochopiteľností okamžite vyplnil moje vnútro smútkom. Ak ste to nikdy nezažili, ťažko sa mi to bude opisovať. Bol to totiž jeden z tých snov, keď vo vás zostane silná emócia, akoby ste práve zhliadli nejaký dojemný širokouhláč. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Studňa nádeje, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne Koľko ešte nie, ktorú naspieval Juraj Hnilica (Bačova fujara) a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnako znejúceho románu. pokračovanie článku
Nedeľa podvečer. Vystupujem z 93-jky, vraciam sa z knižného veľtrhu Bibliotéka, kde vládol štyri dni pokoj, oceán kníh, úsmev, intelekt. Dobre viem, že železničná stanica bude vyberať mýtne. Či prichádzate alebo odchádzate z Bratislavy, táto čierna diera energie je ako nonstop fungujúci fukár teplého vzduchu vchodu do supermarketu. Vždy prekvapí. Ak nie ste zvyknutý, je jedno, či ste prileteli z Rwandy, alebo sa vraciate z príjemnej rodinnej oslavy, kultúrny šok vás jednoducho neminie. pokračovanie článku
Táto (ne)báseň je textom piesne A svet sa točí, ktorú naspieval Marián Geišberg a môžete ju nájsť na CD Príbeh muža, ktoré je bezplatnou prílohou rovnakoznejúceho románu. pokračovanie článku
Afričanka Halima Bashir vo svoje úžasnej knihe Slzy púšte popisuje, ako musela utiecť z milovanej rodnej zeme do Anglicka, konkrétne do Londýna. "Jedného dňa som objavila starú dámu sediacu na lavičke v parku. Začali sme spolu trkotať a ona mi vyrozprávala svoj príbeh. Žila sama vo veľkom dome. Mala štyri deti, ale boli už dospelé a odsťahovali sa. Občas zatelefonovali, ale vídala ich jedine na Vianoce a na narodeniny. Povedala som jej, že v našej kultúre by človek nikdy nenechal rodičov prežívať starobu v izolácii. Matka človeka nosila deväť mesiacov a živila ako dieťa. Otec človeka chránil. Človek sa o nich musel starať a vážiť si ich, keď zostarli. Keď som dohovorila, stará pani mala slzy v očiach." pokračovanie článku
Deň pred výletom do chrámu Debre Damo som sa bol spýtať na autobus do Aksumu. Povedali mi, že ide vždy ráno o piatej. O pol piatej ráno som teda moje telo nekompromisne vykopal z postele a nadobro sa zbalil. Bol som celý doštípaný od bĺch. Antimoskyto krém, ktorý som si kúpil v Indii, zaberal len na komáre. Celú noc mi bzučali okolo hlavy, ale ani raz neďobli. Neviem, čo do toho tí žltí ľudkovia dávajú, ale fungovalo to. Len nie na blchy. Ani neviem, akým zázrakom sa mi v to ráno podarilo jednu vysypať z nohavíc. Bez zľutovania som s ňou jemným pritlačením zmapoval podlahu. Pochopil som, že ak ide o prežitie, všetky budhistické pravidlá idú bokom. pokračovanie článku
Ráno predpokladám, že prenajaté auto z agentúry bude meškať, a tak sa zaspatý motkám po izbe. No neubehnú ani tri minúty od dohodnutého času a pred hotelom niekto trúbi. Letím dole, ospravedlňujem sa dvom domácim, ktorí ma budú sprevádzať, a sadám do auta. Chcem využiť ich prítomnosť, a tak ideme okolo stanice, kde sa za mňa pýtajú, kedy na druhý deň ráno vyráža prvý autobus do mesta Adwa. Zajtra mám v pláne chrám Debre Damo, ktorý je odtiaľto vzdialený 80 kilometrov, a potom sa ešte presunúť do mesta Aksum. Ak to mám všetko stihnúť, musím byť pred piatou ráno na stanici. pokračovanie článku
Mobil mi vyzváňa dve minúty po štvrtej. Radšej by som oral, ako vstával, ale ináč sa nedá. Balenie je skôr hádzanie ako nejaké logicky triedené zadeľovanie. Keby ma videla priateľka, bije ma palicou, ale cestovanie osamote má aj svoje výhody. Ešte sa zohnem pod posteľ, či nenechávam hotelovým zamestnancom nejaký dar, ktorý by mi pri cestovaní mohol veľmi chýbať, a potom už schádzam dole schodmi, prekračujem spiaceho vrátnika, ktorý vlastným telom bráni budovu pred útokom z vonka, a vychádzam pred hotel. Tma ešte skrýva špinu a prach ulíc, ovzdušiu vládne príjemný raňajší chládok. Napriek tomu sa šerom mihá až prekvapivý počet postavičiek zahalených v bielych plachtách. Neviem, kam tie postavy idú, ale vychutnávam si tento silný mystický obraz. Ani tento výjav zo starej Biblie však nič nemení na tom, že dohodnutý taxikár mešká už sedem minút. Neľakám sa, pretože hlavnou ulicou kde-tu prefrčí modrá trojkolka. pokračovanie článku
Ukazujú mi izbu, ktorá komfort nikdy v živote nevidela a nikdy asi ani neuvidí. Jedna obitá skriňa, posteľ, nočný stolík, stolička. Čo mi to pripomína? Áááá, prvú svetovú vojnu. Konkrétne čiernobiely film o osudoch dobrého vojaka Švejka. Koberec malý, špinavý. Posledné prídavné meno sa hodí aj na posteľné obliečky a plachtu. Cena za noc je 70 birrov, teda 4 eurá (všetky orientačné sumy v eurách sú v celej knihe počítané vtedajšími kurzami, poznámka autora). Tri roky starý anglicky písaný sprievodca vravel niečo o 40 birroch. „Asi inflácia. Alebo zdraželi. Alebo ma vyrobili? Na druhej strane - čo by som čakal? Oheň v chladničke? Veď je to zadarmo," karhá ma vnútro. pokračovanie článku
Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax
hiraxhirax.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
